Analýza Grant Thornton: Dankove 13. platy v praxi nefungujú, je to propagandistická šou
Diskusia 11
Foto: SITA/Branislav Bibel
22. 8. 2018 - Ak chce vláda skutočne pomôcť zamestnancom, musí znížiť extrémne vysoké daňovo-odvodové zaťaženie.
Od 1. mája 2018 umožňuje Zákonník práce zamestnávateľom daňovo zvýhodnené vyplácanie 13. platu (dovolenkový plat) a 14. platu (vianočný plat). Firmy mohli podľa nových podmienok poskytnúť zamestnancom 13. platy prvýkrát v júni 2018. V skutočnosti tak v dôsledku zlého nastavenia podmienok urobilo len minimum firiem.
„Zo všetkých našich klientov, ktorí pôsobia vo výrobných aj nevýrobných sektoroch, túto možnosť dokázalo využiť menej ako päť percent firiem. Odhadujem, že na Slovensku vyplatili dovolenkový 13. plat podľa nového systému menej ako 3 percentá firiem,“ hovorí Silvia Hallová, daňová partnerka poradenskej spoločnosti Grant Thornton.
„Hlavným dôvodom, prečo podpora 13. a 14. platov nefunguje, je zlé nastavenie podmienok. Oslobodenie sumy 500 eur od daňového zaťaženia príde až od roku 2019, nulové sociálne odvody z 13. a 14. platu budú možné až od roku 2021. Finančná úľava pre zamestnávateľov je tak dnes podľa podmienok Zákonníka úplne minimálna. Pri zdravotnom poistení zo sumy 500 eur ušetrí firma maximálne 16,20 eura. Zamestnávatelia okrem toho majú problém s určením priemerného príjmu. Napríklad prémie, ktoré presahujú priemerný príjem, im pri 13. plate dodatočne zvyšujú mzdové náklady,“ vysvetľuje najväčšie problémy S. Hallová. “Zavedenie takzvaného nároku na 13. a 14. plat sa ukázal ako čisto propagandistický krok. Celé to znie skvelo, avšak v skutočnosti toto opatrenie neprinieslo zamestnancom prakticky nič.“
5 dôvodov, prečo podpora 13. platov nefunguje (podľa Grant Thornton)
- Mzdové náklady firiem sú dnes vysoké a pre vyplácanie 13. a 14. platov by ďalej stúpli.
- Oslobodenie sumy 500 eur od daňového zaťaženia príde až od roku 2019.
- Finančná úľava pre zamestnávateľov je dnes podľa podmienok Zákonníka úplne minimálna. Pri zdravotnom poistení ušetrí firma zo sumy 500 eur maximálne 16,20 eura.
- Oslobodenie sociálnych odvodov od daňového zaťaženia príde až od roku 2019.
- Zamestnávatelia majú problém s určením priemerného príjmu. Napríklad prémie, ktoré presahujú priemerný príjem, im dodatočne zvyšujú mzdové náklady pri 13. plate a 14. plate.
Rakúsky expert a managing partner spoločnosti Grant Thornton Wilfried Serles poukazuje na málo známy fakt, že daňovo-odvodové zaťaženie práce je na Slovensku vyššie ako v Rakúsku, ktoré sa považuje za krajinu s vysokými daňami. „Z rovnakého hrubého príjmu zostane zamestnancovi na Slovensku menej peňazí v čistom ako zamestnancovi v Rakúsku. To platí nielen pri porovnaní tisíceurovej mzdy, ale aj vyšších príjmov. Slovensko, žiaľ, zvyšovaním zaťaženia ceny práce v posledných rokoch predbehlo aj Rakúsko. Ak chce slovenská vláda ľuďom zvýšiť príjmy, musí znížiť zaťaženie ceny práce. Akékoľvek iné opatrenie ako zníženie daňovo-odvodového zaťaženia je len šou bez konečného efektu,“ hovorí Wilfried Serles.
Na porovnanie, pri hrubom príjme 1 000 eur (cca zodpovedá priemernej mzde na Slovensku) v Rakúsku a na Slovensku ostane zamestnancovi na Slovensku v peňaženke ročne o 1 355 eur menej. Pri porovnaní 1 500-eurového platu sa rozdiel zvyšuje na 1 575 eur. Dokonca aj pri 2 000-eurovom plate, ktorý poberá zamestnanec na Slovensku a v Rakúsku, je na tom ešte stále lepšie – konkrétne o 575 eur - rakúsky zamestnanec.
„Dôvodom je atraktívne nastavené zdaňovanie dovolenkového a vianočného platu v Rakúsku. 13. a 14. plat v Rakúsku štát zdaňuje len sadzbou 6 %. Vďaka tomu zostane ľuďom s nižším príjmom viac v peňaženke,“ vysvetľuje W. Serles.
Slovenská vláda má v oblasti daňovo-odvodového zaťaženia čo doháňať. „Ako ukazuje rakúsky príklad, daňová legislatíva na Slovensku nie je pre nižšie a stredné príjmové skupiny, čiže drvivú väčšinu zamestnancov, sociálne udržateľná. Chcem preto vyzvať slovenskú vládu, aby ukončila propagandistickú šou okolo 13. a 14. platov a prišla s návrhom skutočného a výrazného daňového odbremenenia zamestnancov s ročným príjmom do 30-tisíc eur. Ako ekonóm s dlhoročnými skúsenosťami vám garantujem, že sa vám nielenže ľudia poďakujú, ale dosiahnete aj nárast v domácej spotrebe a dodatočné príjmy z dane z pridanej hodnoty,“ hovorí Wilfried Serles.