V najhoršom prípade ...

Nie je každý deň nedeľa. Občas sa stane, že spoločnosť, do ktorej ste vložili svoje peniaze zbankrotuje, príde o licenciu alebo sa len tak stratí. A čo v tom prípade ostane z vašich peňazí?

Jediné finančné inštitúcie, v ktorých za vklady ručí štát sú spoločnosti s bankovou licenciou, čiže konkrétne komerčné banky a stavebné sporiteľne. V prípade bánk ručí štát za neanonymné vklady do výšky 30-násobku priemernej mzdy v slovenskom hospodárstve, čo je v súčasnosti asi 320 000 korún. V prípade stavebných sporiteľní je toto ručenie dokonca dvojnásobné. Vyplácanie nedostupných vkladov zabezpečuje Fond ochrany vkladov. Fond vám je povinný prostriedky vyplatiť najneskôr do 3 mesiacov od doby, kedy NBS banku vyhlási za neschopnú vyplácať vklady. Pri väčších vkladoch je preto výhodné rozložiť vklad do viacerých bánk, prípadne sporiť v oboch sporiteľniach.

Takáto stopercentná forma ručenia, keď vkladateľ aj pri vklade do pochybnej banky vlastne nič neriskuje, asi nepotrvá dlho. Existujú totiž návrhy na zníženie ručenia až na 80% výšky vkladu.

Za vklady v ostatných finančných inštitúciách neručí nikto. Aj tie však netreba hádzať do jedného vreca. Istou zárukou je licencia, na základe ktorej tieto spoločnosti podnikajú. Na získanie licencie, ktorú väčšinou udeľuje príslušné ministerstvo musia tieto spoločnosti splniť prísne podmienky. Tieto podmienky sa týkajú rôznych finančných ukazovateľov, histórie, štruktúry akcionárov a podobne. Vo väčšine prípadov musia mať tieto inštitúcie audítora a musia zverejňovať svoju účtovnú závierku.

Najprísnejšie podmienky hneď po bankách musia spĺňať poisťovne a správcovské spoločnosti. Poisťovne podliehajú dohľadu Úradu pre finančný trh. Ten má právo pri nedodržiavaní predpisov uložiť pokutu až do výšky 15,000,000 Sk prípadne uvaliť nútenú správu. Ministerstvo má právo odobrať poisťovni licenciu.

Správcovské spoločnosti, čiže spoločnosti ktoré spravujú podielové fondy, musia mať okrem pomerne vysokého minimálneho základného imania aj depozitára, na účtoch ktorého sú uložené cenné papiere v majetku správcovskej spoločnosti. Depozitár je zodpovedný sa správnosť finančných údajov o správcovskej spoločnosti a v prípade nespĺňania stanovených podmienok je povinný oznámiť to Ministerstvu financií. Ministerstvo môže rozhodnúť o uvalení nútenej správy, prípadne odňatí licencie. V každom prípade, pri prípadnej likvidácii dostanú investori naspäť väčšinu investovaných prostriedkov.

Dôchodkové poisťovne, prostredníctvom ktorých je možné si sporiť na dodatočné zabezpečenie v starobe, podliehajú kontrole Ministerstva práce a sociálnych vecí. Pri výbere dôchodkových poisťovní treba postupovať zvlášť obozretne, keďže im zverujeme prostriedky na dlhú dobu. Kritériom by mala byť história a predovšetkým finančné výsledky spoločnosti.

Ďalšou, na Slovensku dosť relevantnou skupinou finančných inštitúcií, je skupina spoločností bez akejkoľvek licencie. Väčšinou ide o spoločnosti s ručením obmedzeným, ktoré prijímajú vklady na základe zmluvy o tichom spoločenstve. Firmy zväčša svojim klientom ponúkajú vyššie úroky, než za aké by mohli reálne získať kapitál prostredníctvom úveru v komerčnej banke. Hlavným princípom fungovania je vo väčšine prípadov spoliehanie sa na to, že firma od klientov získa viac prostriedkov ako vyplatí tým, ktorí požiadali o vrátenie vkladu. Firma väčšinou existuje do momentu, keď prestane byť schopná získavať nových klientov a existujúci klienti požiadajú o vyplatenie prostriedkov. Tieto spoločnosti nepodliehajú žiadnemu dohľadu, preto možnosť zásahu voči takémuto druhu podnikania zo strany štátu je minimálny. V súčasnosti sa však už pripravuje zákon, ktorý zabezpečí kontrolu aj nad takýmito inštitúciami.