Investičný kompas v nás: Nájsť bezpečné útočisko dnes nie je vôbec jednoduché

Bezpečným útočiskom par excellence boli v minulosti Spojené štáty, ich štátne dlhopisy opierajúce sa o "plnú dôveru a uznanie" vlády USA. "Keď majú ľudia strach, všetky cesty vedú k americkým dlhopisom," vyhlásil v roku 2012 istý investičný stratég. Dobrým príkladom je prasknutie americkej realitnej bubliny v roku 2007. Nikto nepochyboval, že epicentrom globálnej finančnej krízy boli USA. Kapitál ale odtiaľ neutekal, ale naopak, do USA sa valil. V posledných troch mesiacoch roka 2008 čistý nákup aktív USA dosiahli pol bilióna dolárov. To je trojnásobok úhrnu za predchádzajúcich deväť mesiacov. Tento záujem o dolár vychádzal čiastočne z faktu, že zahraničné banky a inštitucionálni investori potrebovali americkú menu na pokrytie vlastnej potreby potom, čo sa zadrhli medzibankové a ostatné veľkoobchodné krátkodobé trhy. To však nebol jediný dôvod, prečo sa správcovia portfólií hrnuli do USA. Značný podiel zvýšeného dopytu pramenil z číreho strachu. V čase, keď nikto nevedel, ako zle sa situácia môže vyvinúť, boli USA všeobecne považované za najbezpečnejšiu stávku.

To však bolo pred príchodom amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorému sa podarilo dôveru v dolár v nebývalej miere podlomiť. Okrem odklonu od akejkoľvek predstavy fiškálnej zodpovednosti strávil Trump prvé dva roky vo funkcii napádaním medzinárodných inštitúcií a vyvolávaním šarvátok s americkými spojencami. Treba však povedať, že dôvera v dolár utrpela ranu už pred Trumpom, keď agentúra Standard & Poor ' v roku 2011 o jeden stupeň znížila rating cenných papierov USA potom, čo takmer došlo k zastaveniu financovania federálnych inštitúcií. Túto epizódu vyvolali roztržky medzi vtedajším prezidentom Barackom Obamom a republikánskymi kongresmanmi kvôli rutinným návrhom na zvýšenie federálneho dlhového stropu.

Dnes však majú investori ešte väčší dôvod obávať sa úverového ratingu americkej vlády. Len v roku 2018 došlo k zastaveniu financovania americkej vlády trikrát a v "shutdowne" zostáva dodnes kvôli Trumpovej požiadavke financovať vybudovanie "veľkého, nádherného" múru na hranici s Mexikom.

Kam môžu investori ísť, keď nie do USA?

Logickou alternatívou by sa mohla zdať eurozóna. Po doláre je svetovo najpoužívanejšou menou práve euro. A kapitálové trhy 19 členských štátov eurozóny sa v súčte veľkostne blížia americkému trhu. Lenže Európa má svoje vlastné problémy. Hospodársky rast spomaľuje, najmä v Nemecku, a na obzore sa rysuje banková kríza v Taliansku, v štvrtej najväčšej ekonomike eurozóny.

Ešte horšia je neistota kvôli Brexitu, ktorý by sa mohol ukázať ako značne rozvratný, ak sa Spojené kráľovstvo katapultuje z Európskej únie bez rozvodovej dohody. Netreba dodávať, že ako bezpečné útočisko možno vylúčiť aj Britániu, prinajmenšom než sa vyrieši fiasko s Brexitom.

A čo švajčiarsky Frank? Jeho príťažlivé rysy sú síce zrejmé, ale švajčiarske finančné trhy sú na to, aby poslúžili ako adekvátna náhrada USA, jednoducho príliš malé.

Bezpečným prístavom na Východe zostáva Japonsko. S tamojšou  hojnou ponukou štátnych dlhopisov ide o najväčší jednotný trh s verejným dlhom mimo USA. Otázka pre správcov portfólií však tkvie v tom, či je naozaj bezpečné investovať do krajiny, kde vládny dlh presahuje 230 % HDP. Pre porovnanie uveďme, že v USA je pomer verejného dlhu k HDP okolo 88 % a že ani v sužovanom  Taliansku nepresahuje 130 %. Pravdou zostáva, že trh s japonským vládnym dlhom je stabilnejší ako väčšina ostatných, pretože veľkú časť držia domáci sporitelia (je teda bezpečne ukrytý pod matracom). Japonsko je ale starnúca krajina s ekonomikou, ktorá štvrť storočie takmer stagnuje. Investori urobia dobre, ak si budú klásť otázku, kde nájde krajina prostriedky na ďalšiu obsluhu svojho obrieho dlhového previsu.

Ďalej je tu Čína a jej národný trh s tretím najväčším verejným dlhom na svete. Ponuka aktív v Číne je dozaista bohatá. Čínsky trh je ale tak prísne riadený, že je v podstate opakom bezpečného útočiska. Bude ešte dlho trvať, kým globálni investori začnú aspoň uvažovať o tom, že by do čínskych cenných papierov mohli vložiť väčšiu dôveru.

Žijeme vo svete, kde bezpečných prístavov začína byť ako šafranu. To znamená, že investori budú čoraz nervóznejší. Aj pri najmenšej známke nebezpečenstva budú mať tendenciu presúvať svoje prostriedky, čo podstatne zvýši volatilitu trhov. Terajšia situácia tak pravdepodobne bude pretrvávať.

Autorom je Benjamin J. Cohen, ktorý vyučuje medzinárodnú politickú ekonómiu na Kalifornskej univerzite. Naposledy mu vyšla kniha Currency Power: Understanding Monetary Rivalry (Menová moc: Ako porozumieť monetárnemu súpereniu).