Dôchodok nie je len o starobe, ale aj o dôstojnosti

Súčasný dôchodkový systém na Slovensku má zásadnú chybu; na individuálnej úrovni ničí jasnú väzbu medzi úsilím a odmenou - inými slovami medzi osobnou zodpovednosťou a osobnými právami. Navyše globálny demografický trend k znižovaniu pôrodnosti a pokrok lekárskej vedy, ktorá predlžuje život, zhoršujú dôsledky tejto chyby. V dôsledku toho čoraz menej pracujúcich podporuje čoraz viac dôchodcov. Keďže vek odchodu do dôchodku a zvyšovanie príspevkov do súčasného dôchodkového systému má svoje hranice, znamená to pre občanov nižšie dôchodky, resp. úplnú insolventnosť systému.

Systémová chyba takéhoto dôchodkového zabezpečenia sa stáva čoraz viac a viac evidentná a deficit, ktorý je výsledkom súčasného dôchodkového systému, sa ustavične prehlbuje. Momentálne dosahuje deficit dôchodkového zabezpečenia viac ako 1,5 bilióna korún. V tomto deficite je vyjadrená v súčasných hodnotách úroveň na dôchodkové zabezpečenie pre všetkých občanov, ktorí prispievajú do dôchodkového systému alebo poberajú dávky z neho. Ak by sme však počítali súčasnú hodnotu peňazí vložených do dôchodkového systému všetkých takýchto občanov, tak tento deficit je nepomerne mnohokrát väčší. Každé odďaľovanie skomercionalizovania, resp. privatizácie dôchodkového systému zvyšuje jeho deficit a prenáša toto bremeno na ďalšie generácie, čo je vrcholne nemorálne. A navyše vykrývanie deficitu dôchodkového systému sa musí realizovať zo štátneho rozpočtu, čo zase vytvára tlak na zvyšovanie daňových odvodov a znižovanie kúpyschopnosti a motivácie obyvateľstva.

Odskúšaným a veľmi úspešným liekom v tejto oblasti sa v novodobej histórii ukázal kapitalizačný dôchodkový systém (II. pilier), ktorého autorom je Čiľan José Pińera - „Národný systém dôchodkového sporenia v súkromnej správe". V Čile sa uskutočnila reforma dôchodkového systému v roku 1980. Po viac ako 20 rokoch činnosti nového systému možno konštatovať, že reálne dôchodky narástli o viac ako 100 %, dôchodkové účty sa ročne zhodnocujú priemerne viac ako 10 %, rast ekonomiky dosahuje dlhodobo viac ako 5 % ročne a nezamestnanosť sa dlhodobo pohybuje okolo 5 %. Aj vďaka takýmto výsledkom sa dnes čílska reforma dáva za učebnicový príklad dôchodkovej reformy.

Kritici, ktorí podsúvajú argumenty, že kapitalizačný systém na rozdiel od priebežného systému je citlivý na ekonomické turbulencie, a tým nesie v sebe riziko nižších dôchodkov a nie vždy je možné zabezpečiť z neho primeranosť hmotného zabezpečenia (v starobe, pri strate živiteľa, pri nespôsobilosti na prácu atď.), úplne neobstoja. Pretože pri ekonomických turbulenciách je aj priebežný systém zraniteľný, ibaže dôsledky z neho sa zakrývajú zvyšovaním odvodov, resp. daní. A primeranosť hmotného zabezpečenia pre všetkých zabezpečuje priebežný systém iba tým, že odvody do priebežného dôchodkového systému sú iba inou, skrytou formou dane, ktoré sa rozdeľujú podľa solidárneho kľúča, pričom práve ak, tak iba dane majú v sebe niesť solidárny aspekt. Dôchodok má byť odmenou za celoživotnú prácu a nie „almužnou", čo je typický príklad dnešného systému.

Dôchodková reforma má dôležitý efekt na sfunkčnenie celej ekonomiky. Jeden z najdôležitejších efektov je, že sa dramaticky zvýšia úspory obyvateľstva. Nesporný efekt má aj na sfunkčnenie trhu práce a takisto i na zníženie odvodového zaťaženia. Úspory, ktoré vzniknú v kapitalizačnom dôchodkovom systéme, budú produkovať zvýšený hospodársky rast. Úspory podporia investície, produktivitu, platy a prácu, čo sa prejaví vo väčšom ekonomickom raste. Pri súčasnom odvodovom zaťažení by v kapitalizačnom pilieri mali byť dôchodky 3- až 4-násobne väčšie. Reforma by takisto riešila oveľa efektívnejšie plienenie nelegálnych aktivít, ako je fingovanie chorôb, úrazov a využívanie benefitov plynúcich z nich. V neposlednom rade dôchodková reforma pomáha kapitálovému trhu a výrazne zvyšuje povedomie občanov o investovaní.

Ako možno očakávať, preferencie jednotlivcov, pokiaľ ide o starobu, sa líšia rovnako ako ľubovoľné iné preferencie. Niektorí ľudia chcú stále pracovať a iní sa už nemôžu dočkať, kedy pracovať prestanú a budú sa oddávať iba svojim koníčkom. Súčasný systém dôchodkového zabezpečenia - „pay-as-you-go" (I. pilier) nedáva občanom takéto možnosti a je absolútne všeobecný. II. pilier umožňuje individuálne preferencie transformované do individuálnych rozhodnutí vo forme veľkosti pravidelného sporenia, rizikovosti investície, veľkosti predpokladaného dôchodku a odchodu do dôchodku. II. pilier je takisto oveľa efektívnejší pokiaľ ide o podporu flexibilného trhu práce. V skutočnosti ľudia čoraz viac venujú práci menej času, prípadne prerušia svoje produktívne obdobie - najmä ženy a mladí ľudia. V I. pilieri financovaného z bežných príjmov vytvárajú flexibilné pracovné štýly problém, ako vyplniť vzniknutý deficit. V II. pilieri nie sú prerušované príspevky takmer žiadnym problémom. V rámci kapitalizačného dôchodkového systému určuje výšku dôchodku občana peňažná suma, ktorú nasporí a zhodnotí v priebehu svojho produktívneho veku. Zamestnanci ani zamestnávatelia neplatia štátu odvody na sociálne zabezpečenie. Zamestnanci takisto nepoberajú štátne dôchodky. Namiesto toho mu zamestnávateľ automaticky mesačne platí na jeho vlastný dôchodkový účet základné % zo mzdy. Ďalšie % zo mzdy môže zamestnanec prispievať mesačne, pričom túto sumu je možné odpočítať zo zdaniteľného príjmu vo forme dobrovoľného sporenia (III. pilier - naše DDP). Vo všeobecnosti zamestnanci prispievajú viac ako základné % svojho príjmu, ak chcú odísť do dôchodku predčasne alebo získať vyšší dôchodok. Dôchodková reforma, ktorá vychádza zo všeobecne známych globálnych skutočností so zreteľom na lokálne špecifiká, by sa mohla realizovať aj na Slovensku v navrhovanej podobe:

1. Dôchodková reforma nesmie mať vplyv na tie osoby, ktoré už poberajú dôchodok. Občania, ktorí zostanú v I. pilieri, musia mať zachovaný taký istý dôchodkový režim, ako sa aplikuje dnes.
2. Všetci zamestnanci si môžu vybrať, či chcú zostať v I. pilieri alebo vstúpia do II. piliera. Tí, ktorí prestúpia z I. do II. piliera, získajú vládny dlhopis „uznania", ktorý bude rešpektovať proporcionálne ich budúce benefity z I. piliera a sociálne príspevky, ktoré občan platil (napr. Američania uvažujú o tom, že dlhopis nebude priznaný občanom do 30 rokov). Dlhopis sa pripíše občanovi na jeho dôchodkový účet a jeho splatnosť je daná odchodom občana do dôchodku.
3. Každý „nový" zamestnanec, ktorý vstupuje do aktívneho pracovného života, musí vstúpiť do II. piliera a nemôže využívať služby I. piliera.