Viceprezident DBB J. Stark: Pakt stability by mal byť reaktivovaný

Frankfurt nad Mohanom 19. februára (TASR) - Problémom v Európskej menovej únii nie sú pravidlá Paktu stability a rastu, ale hlavne nedostatok vôle realizovať ich. Toto je jeden zo záverov v stati viceprezidenta Nemeckej spolkovej banky (Deutsche Bundesbank - DBB) Jürgena Stark v denníku Frankfurter Allgemeine Zeitung.

Existencia finančno-politického rámca je pre strednodobú a dlhodobú hladkú činnosť Európskej menovej únie (EMÚ) nenahraditeľná. Bez neho inak hrozí, že by sa peňažná politika spoločenstva skôr alebo neskôr stala nedôveryhodnou.

Centrálny bankár pripomína, že Pakt stability a rastu nie je výplodom nejakej skupiny osôb, ktorá by chcela vládam sťažovať život. Pakt je konkretizáciu a zavŕšením politicko-rozpočtových predpisov Zmluvy EÚ, konkrétne jej článku 104 a pozostáva z troch súčastí: Rozhodnutia Európskej rady o Pakte stability a rastu zo 17. júna 1997; smernice 1466/97 o budovaní mechanizmu kontroly rozpočtov a kontroly a koordinácie hospodárskych politík zo 7. júla 1997 a smernice 1467/97 o urýchlení a vyjasnení sankčného postupu pri nadmernom deficite, prijatej 7. júla 1997.

Európska rada vo svojom rozhodnutí žiadala všetky strany, "aby zmluvu o Pakte stability a rastu realizovali dôsledne a v stanovených termínoch". Rozhodnutie zdôrazňuje význam zdravých štátnych financií ako prostriedku na zlepšenie predpokladov pre cenovú stabilitu a pre silnú, trvalú tvorbu pracovných miest.

Rada žiadala, že "národné rozpočtové politiky podporovali peňažné politiky orientované na stabilitu. Vtedajšia filozofia paktu stability, ktorú prijali a podporovali všetci, bola: Solídne štátne financie a vysoký hospodársky rast si neprotirečia.

Pakt, ako bol neskôr prijatý, je výsledkom všestranného diskusného procesu a splnil nasledujúce kritéria: Všetky predpisy a nariadenia sa nachádzajú plne v súlade so Zmluvou o EÚ; pakt je jednoduchý, transparentný, pružný a na všetky krajiny sa vzťahuje rovnako.

Stark varuje, že aj to najopatrnejšie otvorenie Paktu stability a rastu, prinesie veľa želaní ako ho ďalej "zlepšovať". Pakt by už potom zrejme nemohol byť uznávaným nástrojom zabezpečovania stability v EMÚ. Súhrn princípov paktu nemožno podrobiť nejakým experimentom a opätovné získanie dôvery vo verejnosti už neumožňuje, aby sa odohral nejaký chybný pokus.

Preto treba pakt reaktivovať. V terajšej podobe je dostatočne pružný. V jeho rámci sa môže priliehavým spôsobom reagovať na rozdielne ekonomické podmienky v jednotlivých krajinách menovej únie. Viceprezident DBB žiada, aby sa pakt v budúcnosti vykladal presne tak, ako to chápali v roku 1997 všetky vrcholné orgány EÚ. Pravidlá musia platiť pre všetkých rovnako. Rozdielny spôsob prístupu k jednotlivým členom je jadrom zneužívania predpisov.

Stark odsúdil rozhodnutie ministrov financií EMÚ z 25. novembra minulého roku, podľa ktorého Nemecko a Francúzsko nebudú vystavené sankčnému pokračovaniu napriek tomu, že tento rok, tretí rok po sebe nedodržia 3-% limit pre výšku deficitu svojho rozpočtu. Podľa bankára bolo toto rozhodnutie krokom späť, do etapy medzivládnej spolupráce. Európa a európsky integračný proces sa krátko pred rozšírením spoločenstva o 10 nových členov nachádza v kritickej situácii. Za týchto okolností nebude hospodárska a menová únia trvalo fungovať bez napätia.

Informoval nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung.