Nárok na dávky v hmotnej núdzi stratili v SR tisíce mladých ľudí

Bratislava 26. februára (TASR) - Po januárovom prehodnotení poberateľov dávok v hmotnej núdzi, ktoré uskutočnili úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, vypadli z tohto systému tisíce mladých ľudí.

Podľa riaditeľa Inštitútu sociálnej politiky pri ministerstve práce Michala Horvátha ich len v Bratislave narátali okolo 2 500 a počet ľudí poberajúcich pomoc od štátu sa tak v regióne znížil z pôvodných 8 000 zhruba o tretinu.

Dôvodom takejto zmeny je skutočnosť, že podľa nového zákona o zmiernení hmotnej núdze sa príjmy ľudí do 25 rokov posudzujú spoločne s ostatnými v domácnosti. Doteraz sa skúmali osobitne, čo spôsobovalo, že v mnohých prípadoch mladí dostávali dávku, hoci na ňu v rámci príjmu rodiny neboli odkázaní. "V praxi niekedy deti bohatých rodičov poberali dávku, ktorá im slúžila ako vreckové," vysvetlil Horváth filozofiu zákona, ktorý je účinný od začiatku tohto roka. Aby však mladí neboli ukrátení, ako doplnil, zamýšľa rezort v rámci kompenzácie predĺžiť možnosť absolventskej praxe, ktorú finančne podporuje štát, namiesto súčasných dvoch rokov od skončenia školy až do 25 rokov veku. Podľa tohtotýždňového rozhodnutia kabinetu by sa pritom mala suma príspevku pre absolventa na praxi zvýšiť z dnešných 1 000 na 1 500 Sk.

Vzhľadom na to, že prehodnocovanie poberateľov sociálnych dávok prebieha do konca februára, bude môcť ministerstvo kompletne zhodnotiť dopady nového systému až v marci, podľa Horvátha by však drvivá väčšina ľudí nemala pocítiť pokles štátnej pomoci. "U väčšiny dochádza len k zmene štruktúry dávok, keď si časť z nich musia zaslúžiť svojou aktivitou," zdôraznil na dnešnej panelovej diskusii o únosnosti sociálnej reformy v Bratislave. Iná je situácia mnohodetných rodín, ktoré podľa Horvátha v "starom" systéme zvýhodňovalo poskytovanie dávok na hlavu. Po novom dostávajú rodiny základnú sumu dávky s možnosťou navýšenia príspevkami, ktoré sa až na príspevok na zdravotnú starostlivosť na každého člena domácnosti neposkytujú.

Minister práce Ľudovít Kaník v diskusii poukázal na to, že aktuálne protesty rómskej komunity voči sociálnej reforme len odkryli problémy starého systému, ktorý sociálne odkázaných zbavil schopnosti postarať sa o seba. "Bola to nezodpovedná politika voči menšine ľudí v hmotnej núdzi a spôsobovala sociálne odmietanie Rómov," konštatoval. Ako upozornil, ministerstvo nerobí reformy pre menšiny, ale vytvára spravodlivý sociálny systém pre všetkých. "Nemožno ľudí ďalej uplácať vyššími dávkami, ktoré dostanú zadarmo, len aby bol pokoj," dodal.

Prezident Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov rovnako podporil názor, že za búrlivú reakciu na zmeny v sociálnych dávkach môže "kultúra závislosti", ktorú štát dlhodobo podporoval. Upozornil však, že je úlohou vlády, aby občanom v čo najširšom meradle vysvetľovala ciele prebiehajúcich rozsiahlych reforiem. Rovnako vyzval k snahe o dosiahnutie konsenzu s opozíciou na základnej filozofii spoločenských zmien, pretože v opačnom prípade je životaschopnosť reforiem po prípadnej zmene mocenských pomerov v štáte ohrozená.