Daňové úniky ako dôsledok úplatkárstva v daňovej správe I.

Daňové úrady Slovenskej republiky etablované počas ekonomickej transformácie majú v doterajšom vývoji za sebou krátku existenčnú históriu. Reforma daňovej sústavy po období „nežnej revolúcie“ v roku 1989 nesie so sebou niekoľko rozporných a negatívnych znakov, medzi ktoré nesporne patrí aj realita existencie a pretrvávajúceho výskytu korupcie nielen medzi pracovníkmi daňových orgánov, ale aj ostatných členov podieľajúcich sa na realizácii výkonu daňového systému v SR. Podľa doterajších skúseností z daňovej, podnikateľskej a hospodárskej praxe boli oficiálne i neoficiálne prezentované desiatky prípadov korupcie na daňových úradoch.

Za základné príčiny vzniku korupcie zistenej v daňovom systéme možno považovať predovšetkým

• absolútne nedocenenie spoločenskej prestíže a postavenia daňového kontrolóra v porovnaní s vyspelými ekonomikami,
• nízke mzdové ohodnotenie,
• nedostatočná ochrana pracovníka inštitútom ochrany verejného činiteľa, ktorá sa na neho vzťahuje len počas pracovného výkonu, nie však v súkromnom živote,
• vysoký stupeň psychického zaťaženia, vyčerpávajúceho výkonu a vysoká miera psychického opotrebovania,
• mimoriadna náročnosť na vedomosti (dobrý daňový kontrolór musí mať vedomosti účtovníka, ekonóma a právneho experta v oblasti daní) a neustála potreba systematického štúdia nových vedomostí vzhľadom na nekvalitné a navzájom si odporujúce novely daňových zákonov,
• skúsenosti vyplývajúce z vlastného poznania legislatívnych medzier a reality doterajšej beztrestnosti mnohých odhalených miliónových daňových únikov a beztrestnosti ich páchateľov,
• porovnávanie vlastnej životnej úrovne a životnej úrovne podnikateľov pozorovanej pri daňových kontrolách. Pokiaľ porovná daňový úradník svoju životnú úroveň so životnou úrovňou daňových delikventov, často inklinuje k hlbokému presvedčeniu, že jeho odmena nezodpovedá jeho úsiliu a má snahu si privyrobiť tak, že zneužije svoju pozíciu.

Z hľadiska objemu finančných transakcií i významu daní sa najväčšími „kameňmi úrazu“ javia daň z príjmov a daň z pridanej hodnoty. Doterajšie prieskumy totiž ukazujú, že najväčšie nedoplatky sú práve na dani z príjmov právnických osôb a na dani z pridanej hodnoty. Hoci kvalifikované odhady daňových únikov v SR sa rôznia, viacerí odborníci sa prikláňajú k názoru, že sa pohybujú okolo hranice 30 miliárd Sk ročne. V súčasnosti však už objem daňových nedoplatkov túto hranicu dávno prekročil a vzrastajúci trend daňovej nedisciplinovanosti sa zatiaľ nedarí ani potlačiť, nie to stabilizovať. V kontexte rozdielov životných nákladov medzi menšími a väčšími lokalitami treba vnímať aj rozdiely v životnej úrovni jednotlivých daňových kontrolórov pri relatívne rovnakom mzdovom ocenení. Preto platí, že podstatná časť podplácania daňových orgánov sa deje vo veľkých mestách s vyššou mierou anonymity.

Široká informačná databanka priniesla za predošlé roky celý rad oznámení o zistených prípadoch úplatkárstva v tejto oblasti. Oficiálne kompetentné miesta sa k tejto veľmi háklivej téme však odmietajú vyjadriť, aby nespochybnili svoju spoločenskú pozíciu. V zásade sa na Slovensku doposiaľ neobjavil jediný prípad, keď bola korupcia daňovému kontrolórovi dokázaná priamo v zmysle zavinenia z konkrétneho úmyslu. Ak aj medzičasom bol takýto spor uzavretý, oficiálne médiá o tom neinformovali. Doterajšia miera neúspechu pri odhaľovaní korupcie preto na daňových kontrolórov pôsobí motivačným spôsobom. Mnohí sa na základe týchto skutočností rozhodli vykročiť touto cestou a mnohí ďalší v tom naďalej úspešne pokračujú aj v súčasnosti. Informačné embargo k problematike otázok potenciálnej i zistenej daňovej korupcie preto naďalej pretrváva.

V nasledujúcej časti tejto problematiky sa vrátime k technikám úplatkárstva daňových orgánov, ako aj k chybám v systéme daňovej kontroly.