Vysoký výnos môže byť varovaním

Na slovenskom trhu s investíciami sa v posledných rokoch objavili spoločnosti, ktorých pôvod ako aj investičné vzťahy sú nejasné. Aj napriek tomu sa im podarilo pripraviť podnikateľov o nemalé peniaze.

Spoločnosť All For Slovakia, p.p.s., s.r.o., ponúka klientom možnosť investovať do obchodov na devízovom trhu. Záujemca po podpísaní zmluvy poverí All For Slovakia, aby vykonávala finančné operácie pod svojím menom na svoj účet a následne previedla prípadný zisk na účet klienta. Hodnota investičného vkladu je 5000 USD. Suma sa pripíše na účet brokerskej spoločnosti, ktorá s nimi obchoduje na devízovom trhu. Súčasťou zmluvy je, podľa jej znenia, aj jednotlivý príkaz. Príkazom investor poveruje firmu All For, aby pod svojím menom a na svoj účet vykonala dohodnutú finančnú operáciu a túto operáciu viedla a spravovala ako vlastníctvo klienta a výsledok previedla stanoveným spôsobom na jeho účet. Za každú kontrahovanú operáciu (otvorenie alebo uzavretie pozície) je klientovi účtovaný obchodný honorár 100 USD. Takisto uhradí investor spoločnosti odmenu vo výške 10% z čistého zisku za každý kalendárny mesiac počas trvania zmluvy. Investor zodpovedá celým svojim vkladom za všetky platby a úhrady realizované podľa tejto zmluvy. Podľa zmluvy je investor oboznámený s možným rizikom straty vkladu v prípade zlého investičného kontraktu.

Z výpisov účtu klienta však nie je celkom jasné, či bol obchod vôbec realizovaný. Vo výpise chýbajú informácie o kontrakte, ktoré ho definujú. Je ním objem devíz nakúpených za klientove peniaze, presný čas obchodu a podtvrdenie kontraktu protistranou. To stavia celú transakciu do neprehľadnej pozície. Podobne postupovali aj zamestnanci spoločnosti Trends Trading Slovakia (TTS). Občania dostali prostredníctvom maklérskej firmy možnosť zúčastniť sa na opčných obchodoch na zahraničných burzách, najmä v USA. V inzeráte tvrdila spomínaná spoločnosť TTS, s.r.o., Bratislava, že "je moderná maklérska spoločnosť, ktorá prostredníctvom brokerov pôsobí vo finančných centrách a burzách hlavne v USA". Orientuje sa na všetky typy investorov. Po otvorení účtu so základným vkladom 200 000 Sk ponúkala "reálnu možnosť vysokého zisku". Po necelom roku sa ukázalo, že TTS nemá žiadnych brokerov a že ani nebola maklérskou spoločnosťou. Vyzbierala však vyše 230 mil. Sk približne od 800 ľudí. V súčasnosti už nefunguje a šanca, že investori dostanú späť svoje peniaze, sa blíži k nule.

TTS sľubovala zabezpečiť klientom obchodovanie na burzách v New Yorku a Chicagu. Obchodovať sa malo najmä na komoditnej burze s finančnými derivátmi - tzv. futures. Prevádza sa pri nich záväzok v budúcnosti predať alebo kúpiť predmet obchodu, teda podkladové aktívum - ktorým v tomto prípade bola nejaká komodita, napríklad drahé kovy či poľnohospodárske plodiny, alebo aj zahraničné meny, za vopred dohodnutú cenu. Zmluvy so záujemcami podpisovala materská rakúska spoločnosť Trends Trading (TT) GmbH Purkesdorf pri Viedni. Obsahovali však časti, kde je klient na viacerých miestach upozorňovaný na to, že môže o svoje peniaze prísť, že sa firma nezaväzuje vytvoriť žiaden vopred garantovaný zisk a že ju nemožno brať na zodpovednosť v prípade "ľahkej nedbanlivosti". V zmluve sa ďalej píše: "Keďže riziko straty je vysoké, zamyslel sa klient dostatočne nad tým, či je jeho finančná situácia na takej úrovni, aby mohla obstáť pri takýchto operáciách? Kto nie je schopný znášať stratu celej poukázanej hotovosti, nemal by takéto operácie uzatvárať."

Postup pri investovaní bol vždy rovnaký. Podľa databázy zo Zlatých stránok najatí, mladí a neskúsení pracovníci presviedčali investora, aby investoval. Títo telefónni operátori pred nástupom do spoločnosti absolvovali kurz, v ktorom sa naučili ako odpovedať na všetky možné otázky a ponúkať alternatívy investovania. Súčasťou telefonickej prezentácie boli príbehy z trhu, napríklad informácia o aktuálnej cene ropy, predpokladanom vývoji výmenného kurzu a očakávanom zisku.

Investora si po telefonickom spracovaní prevzalo ďalšie oddelenie. To ho sprevádzalo v priebehu obchodovania na burze. V zmluve sa však mal vzdať práva rozhodovať o obchodoch v prospech TT. To sa firme podarilo takmer vždy a mala potom voľné ruky. V prípade, že investor protestoval proti výberu alebo priebehu obchodov, firma bola krytá zmluvou. Klient mal totiž veriť tomu, že skutočne obchoduje. Do obchodov však už zasahovať reálne nemohol. Podľa zistenia redakcie neexistovali klienti spoločnosti, ktorí by reálne zhodnotili svoje investície. To sa týka aj spoločností, ktoré podnikali podobným spôsobom alebo vznikli odštiepením od materskej spoločnosti. K takýmto spoločnostiam patria s.r.o. Greyhamm, Eurovice a Comvest a košická s.r.o. Ibcom. Tieto firmy mali niekoľko spoločných prvkov. Ich spolumajiteľom bola vždy osoba z Holandska alebo z Belgicka, rozbiehajúca spoločnosti na Slovensku. Spájali ich aj služby spoločného bratislavského notára a príbuzné mená v obchodnom registri na strane majiteľov alebo konateľov.

Investovanie je proces, ktorý je založený na rozhodovaní. K správnemu rozhodovaniu patrí aj posúdenie dostupných informácii o spoločnosti alebo investičnej príležitosti. Podnikateľ- investor by sa mal v prvom rade informovať o firme ponúkajúcej investičný produkt, v ďalšom kroku by si mal nechať predložiť zmluvu a nechať posúdiť jej výhodnosť svojmu právnemu zástupcovi. Tretí krok je zabezpečenie dostatočnej kontroly finančných tokov investícii. Ak niektorý z tých to krokov je nedostatočný, potom je výsledkom katastrofa.