Ako sa premenili fondy Slovenskej poisťovne

V prvej vlne kupónovej privatizácie sa angažovala aj Slovenská poisťovňa (SP). Založila Investičný fond Pohronsko-ipeľský, Investičný fond Prosperita severu, Investičný fond Zobor a Investičný fond Inovec.

Slovenská poisťovňa sa v rámci prvej vlny podieľala, či už samostatne alebo v spojení s inými spoločnosťami, na vytvorení viacerých investičných fondov. Práve značka Slovenskej poisťovne predstavovala pre mnohých majiteľov investičných kupónov istotu zhodnotenia ich majetku. A práve táto značka priniesla, na rozdiel od očakávaní, mnohé sklamania pre malých akcionárov a pôdu na vytvorenie jednej investičnej skupiny.

Po ukončení prvej vlny, keď sa začalo s akciami fondov obchodovať, sa Slovenská poisťovňa postupne stala majiteľom významného podielu vo všetkých týchto fondoch, pričom táto operácia ju stála celkovo 168,84 mil. Sk. Na verejnom trhu (v anonymných obchodoch) bolo možné získať tieto akcie za podstatne nižšiu cenu. Napríklad akcie Investičného fondu Zobor kúpila SP v roku 1995 po 580 Sk/kus, aj keď kurz akcií na kapitálom trhu sa pohyboval okolo hranice 300 Sk/kus.

16. októbra roku 1995 predala SP akcie týchto štyroch investičných fondov za celkovú cenu 79,49 mil. Sk, pričom rozdiel medzi predajnou a trhovou cenou týchto akcií bol v tom čase 32,53 mil. Sk.

SP pôsobila zrejme ako sprostredkovateľ pre niekoho iného... Tento obchod bol v tom období predmetom verejnej kritiky, pretože predajná cena bola hlboko pod trhovou a celková trhová hodnota majetku zhromaždeného v týchto fondoch tvorila ku koncu roku 1995 takmer 600 mil. Sk a jeho časť, zodpovedajúca podielu, ktorý získali dve „spolupracujúce“ spoločnosti, mala hodnotu viac ako 200 mil. Novým nadobúdateľom akcií sa stali spoločnosti BMI Securities, o. c. p., a. s. a Prominent Holding, a. s. Veľmi rýchlo sa začali diať prvé zmeny. Mesiac po predaji, 17. novembra 1995, tieto štyri fondy uzavreli dohodu o splynutí a o vytvorení právneho nástupcu. Samotný proces zlúčenia trval viac ako rok, až sa „dobrá vec" nakoniec predsa len podarila - 27. novembra 1996 vznikol Investičný fond Istrokapitál, a. s. Pôvodne tisíckorunové akcie jednotlivých fondov sa transformovali na stokorunové v nasledujúcom pomere:

V novovytvorenom IF Istrokapitál dosiahli spoločnosti BMI Securities, o. c. p., a. s. a Prominent holding, a. s., podiel v približnej výške 35 %. Tým ho v podstate ovládli, pretože neexistoval ďalší akcionár s podielom vyšším ako 5 %. Tieto dve spoločnosti prenikli aj do Investičnej spoločnosti Istroinvest. Tú síce s veľkým náskokom kontrolovala SP (65 %), ale v zmysle stanov ju fakticky ovládať nemohla, pretože na každé rozhodnutie bol potrebný súhlas BMI Securities a Prominent holding. Podľa výpisu z obchodného registra mal IF Istrokapitál základné imanie vo výške 512 567 200 Sk, predmetom podnikania zhromažďovanie peňažných prostriedkov s cieľom ich investovania do majetku na základe obmedzenia a rozloženia rizika spôsobmi ustanovenými osobitným predpisom. Pôsobenie Istrokapitálu ako investičného fondu však nemalo dlhé trvanie. Štyri mesiace po úspešnom zavŕšení zlúčenia štyroch investičných fondov - 25. februára 1997 - sa konalo mimoriadne valné zhromaždenie IF Istrokapitál. Jeho výsledkom bolo, ako neskôr informoval médiá JUDr. Peter Kubík, ktorý na valnom zhromaždení zastupoval predsedu predstavenstva (Pravda 26. 2. 1997), „zlúčenie investičného fondu so spoločnosťou Spartak, a. s., ktorá nie je zaťažená nijakými záväzkami". Na tomto valnom zhromaždení sa zúčastnili akcionári ovládajúci necelých 45 % akcií, prítomný však nebol nikto z predstavenstva fondu. Z Investičného fondu Istrokapitál, ktorý mal podľa predstáv „otcov" kupónovej privatizácie prinášať prospech všetkým jeho akcionárom, sa stala finančná spoločnosť, zaoberajúca sa strategickým investovaním s neverejne obchodovateľnými akciami. Expanzia Istrokapitálu sa začala investíciami predovšetkým do finančného a do bankového sektora.

Ešte v roku 1997 sa spoločnosť Istrokapitál BG, ktorú založil a ovláda Istrokapitál, stala majoritným vlastníkom bulharskej banky Mollov. Podľa Milana Mintála mala banka v čase prevzatia zápornú kapitálovú primeranosť -20 % (Národná obroda 2. 3. 2000). Následným navýšením základného imania ovládla 92 % akcií, a tým aj absolútnu kontrolu nad touto bankou. Bezprostredne po nadobudnutí banky bol zmenený jej názov na Eurobank. Pôvodným cieľom tejto investície malo byť vytvorenie výhodnej východiskovej pozície v bulharskej privatizácii. Po radikálnych vládnych (bulharských) privatizačných zmenách sa zmenil aj cieľ Istrokapitálu. V roku 2001 Istrokapitál rokoval s konzorciom piatich inštitúcií, v ktorom dominovala EBOR, Medzinárodná finančná korporácia a nemecká banka Commerzbank, o predaji časti podielu Eurobank.

Táto transakcia sa však neuskutočnila, a podľa posledne dostupných informácií je cieľom vybudovanie univerzálnej banky sústreďujúcej sa na rozvoj malého a stredného podnikania.

Bulharsko nebolo jedinou krajinou, na ktorú sa Istrokapitál sústredil. Prostredníctvom spoločnosti Czech Property Investment vlastní Istrokapitál podiely vo viacerých spoločnostiach u našich západných susedov. Za zmienku vari stojí skutočnosť, že Czech Property Investment pred vstupom Istrokapitálu a spoločnosti Multicredit finance niesla názov Investiční fond Boleslavsko... Prostredníctvom tejto spoločnosti Istrokapitál získal významný podiel napríklad v Moravských železárňach, a. s., kde podľa posledne dostupných údajov vlastní viac ako 40 %.

V roku 2000 Istrokapitál zrealizoval aj ďalšiu svoju českú akvizíciu, keď kapitálovo vstúpil do poisťovne Univerzal. Táto poisťovňa patrí medzi menšie české poisťovne, za prvý polrok 2000 bolo jej predpísané poistné vo výške 56,3 mil. Kč. Zisk za rok 2000 bol vo výške 808 000 Kč.

Nie také jednoduché bolo ovládnutie pražského Spotrebného družstva Včela. Majetkový prevrat, ako vývoj v SD Včela nazvalo 5. 5. 1999 Právo, sa nezaobišiel bez súdnych pojednávaní a dokonca aj trestných oznámení. Skutočnosťou však je, že dnes je SD Včela plne pod kontrolou Istrokapitálu a venuje sa maloobchodnej činnosti predovšetkým v severných a vo východných Čechách a na Morave. Spolu prevádzkuje približne 190 predajní s celkovým obratom 1 238 040 000 Kč.

Istrokapitál nezaháľal ani na Slovensku. V rámci poprepletania vlastníckych vzťahov v skupine sa spoločnosť Istokapitál výraznejšie angažovala v ružomberskej spoločnosti Rudea, ktorá sa zameriava predovšetkým na maloobchodný a veľkoobchodný predaj a poskytovanie služieb nákladnej dopravy s dosahom na celú Európu.

Vo verejnosti sú najrezonovanejšie aktivity Istrokapitálu v Poštovej banke. Mimoriadne valné zhromaždenie Poštovej banky totiž 23. mája 2000 rozhodlo o zvýšení jej základného imania z 1,209 mld. Sk na 3,643 mld. Sk. Zvýšenie základného imania spoločne schválili jej štátni aj súkromní akcionári. Tí sa zhodli aj na zmene stanov, podľa ktorých sa na personálne zmeny vyžaduje súhlasné stanovisko dvoch tretín akcionárov, čo posilnilo pozíciu minoritného vlastníka. Skupina akcionárov, ktorých podiely sa skoncentrovali na majetkovom účte Istrokapitálu, si teda zachovala blokačný balík akcií a štát sa teda s nimi musel dohodnúť, napriek svojej omnoho väčšej finančnej angažovanosti. 2. 3. 2001 štátni a súkromní akcionári Poštovej banky podpísali Memorandum o porozumení, túto dohodu, podľa in