EBOR vlani zmobilizovala najviac investičného kapitálu vo svojej histórii

Pridajte názor  Zdroj: TASR

5. 3. 2004 - Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) ešte nikdy nezmobilizovala toľko investičného kapitálu pre štáty bývalého východného bloku ako vlani

Londýn 5. marca (TASR) - Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) ešte nikdy nezmobilizovala toľko investičného kapitálu pre štáty bývalého východného bloku ako vlani. Vyplýva to z výročnej bilancie, ktorú vo štvrtok v Londýne predložil prezident EBOR Jean Lemierre, napísal dnes nemecký denník Süddeutsche Zeitung.

Lemierre sa k svojim osobným želaniam do budúcnosti nechcel vyjadriť. Je totiž jedným z možných nástupcov Horsta Köhlera na poste riaditeľa Medzinárodného menového fondu (MMF). Lemierre je podľa vlastných slov na banku hrdý a je rád v jej vedení. Jeho meno sa spomína aj preto, že v minulosti bol prezidentom Európskej centrálnej banky (ECB). Lemierre, niekdajší špičkový úradník na francúzskom ministerstve financií, je Köhlerovým nástupcom na poste prezidenta EBOR.

V aktivitách EBOR sa v súčasnosti odzrkadľuje nadpriemerný rast v štátoch bývalého východného bloku: banka, ktorá má podporovať prechod týchto štátov k trhovej ekonomike a demokracii, dala v roku 2003 prísľub na financovanie o 119 projektom viac ako kedykoľvek predtým. Partnermi banky na projektoch sú vždy jeden domáci a jeden západný partner. Doteraz celkovo prisľúbili 2,7 miliardy EUR (109,5 miliardy SKK), čím o 30 % prekonali doterajšiu rekordnú hodnotu z roku 2001, povedal Lemierre. Vzhľadom na vysokú mieru rastu v strednej a východnej Európe výrazne stúpol záujem západných firiem o investície v týchto krajinách. Samotná EBOR mala vlani vo výhľade projekty za 3,7 miliardy EUR a vyplatila 2,1 miliardy EUR. Len kvôli nízkemu kurzu dolára sa neprekročili čísla z roku 2002.

Projekty siahajú od výroby lietadiel v Rusku až po privatizáciu banky v Rumunsku a modernizáciu telefónnej siete v Kazachstane. Najväčší prísľub finančných prostriedkov dostal projekt zlepšenia cestnej siete v Rusku. Malým podnikom poskytla EBOR vlani 200 000 úverov v objeme takmer jednej miliardy EUR. Rozvoj sa prejavil aj na vlastnom zisku EBOR: pred úpravou bilančnej hodnoty a odpismi sa zvýšil o tretinu na 400 miliónov EUR. Ešte viac vzrástol čistý zisk, ktorý dosiahol 378 miliónov EUR oproti 108 miliónom EUR z roku 2002.

Politikou EBOR je dbať na primeraný vlastný zisk, ale zároveň vedome riskovať, ak to poslúži rozvoju trhového hospodárstva. Informovali o tom nemecké noviny Süddeutsche Zeitung.