Transformácia severoslovenských vodární je podľa primátora Martina tunelovanie
Pridajte názor7. 3. 2004 - Martin 7. marca (TASR) Martinský primátor Stanislav Bernát sa obáva, že za odďaľovaním prevodu akcií Severoslovenskej vodárenskej spoločnosti (SVS), a.s. z Fondu národného majetku na mestá a obce je záujem zahraničnej vodárenskej loby.
Martin 7. marca (TASR) Martinský primátor Stanislav Bernát sa obáva, že za odďaľovaním prevodu akcií Severoslovenskej vodárenskej spoločnosti (SVS), a.s. z Fondu národného majetku na mestá a obce je záujem zahraničnej vodárenskej loby. Množstvo aj kvalita vodných zdrojov sú na severnom Slovensku mimoriadne vysoké a podľa Bernáta to dobre vedia aj francúzske vodárenské spoločnosti, ktoré sa usilujú o získanie majetku SVS do dlhodobej správy.
Bernát tvrdí, že súčasný postup FNM je poškodzovaním majetku obcí a miest a nahráva záujmom zahraničných investorov. "Vidím to ako jasné tunelovanie budúceho majetku obcí a miest, lebo zatiaľ sme ten majetok prevedený nemali. Niektorí už aj zabudli, Bratislavská vodárenská spoločnosť, to už je všetko prevedené, všetci už majú akcie. A takto sa to zámerne, ja hovorím zámerne, robí a robí to Fond národného majetku. Obávame sa, že nám prenajmú náš prevádzkový majetok tak ako to majú v zámere - zahraničnému investorovi, akože zahraničnému prevádzkovateľovi na 30 rokov no a už potom nám ten majetok akože odovzdajú," povedal Bernát. Svoje tvrdenia o tunelovaní SVS podopiera Bernát hospodárskym výsledkom SVS. "Za rok 2003, bola strata spoločnosti 28 miliónov korún a na tento rok je naplánovaná vo výške 53 miliónov korún, hoci ceny vodného aj stočného vyrázne stúpli," dopĺňa Bernát.
Transformácia vodární mala byť podľa uznesenia vlády ukončená do konca roku 2002, potom podľa informácii FNM do konca roku 2003. Mestá a obce však zatiaľ akcie SVS nedostali.
Rovnaký názor na pomalý prevod akcií vodární má aj žilinský primátor Ján Slota. Terajší proces reoganizácie a reštrukturalizácie SVS, v rámci ktorého boli zrušené jednotlivé odštepné závody, je podľa Slotu len spôsobom, ako samosprávam sťažiť podmienky pre rozdelenie SVS na menšie samosprávne spoločnosti a ako získať čas pre zahraničných investorov, aby mohli presvedčiť starostov jednotlivých obcí, že veľká vodárenská spoločnosť bude pre nich výhodnejšia.
Na fungovanie vodárenskej spoločnosti majú budúci akcionári rozdielne názory. Primátori Bernát a Slota spolu s ďalšími 260 starostami a primátormi zo Žilinského kraja chcú presadiť zriadenie šiestich menších efektívnejšie fungujúcich vodárenských spoločností, spravovaných samosprávami bez zahraničného investora. Každá zo spoločností by mala mať svoj vodný zdroj, úpravňu vody a rozvody. Druhá skupina reprezentovaná primátorom Liptovského Mikuláša Alexandrom Slafkovským chce naopak zachovať jednu veľkú vodárenskú spoločnosť, pričom argumentuje princípom solidarity k slabším regiónom a rozvojom územia ako celku.
SVS založil v apríli 2003 Fond národného majetku SR, ktorý je až do prevodu akcií na 385 severoslovenských miest a obcí jej výlučným vlastníkom. Základné imanie SVS predstavuje 4,967 miliardy Sk. Po prevode na samosprávy bude najväčším akcionárom Žilina s 9,99 % akcií.
Upozornenie: TASR ponúka k správe zvukový záznam.
