Práva daňovníka pri daňovej kontrole

Daňovou kontrolou správca dane (daňový úrad) preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne, či nesprávne určenie výslednej dane. S daňovou kontrolou sú pochopiteľne spojené aj práva a povinnosti daňového subjektu, pričom ich neznalosť sa môže pre kontrolovaný daňový subjekt stať v mnohých prípadoch aj „osudným“. K povinnostiam daňových subjektov preto patrí

• poskytovať daňovému úradu maximálnu súčinnosť,
• zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly,
• zapožičať v prípade potreby správcovi dane všetky účtovné a daňové doklady,
• umožniť vstup do prevádzkární a priestorov, ktoré sa využívajú na podnikanie,
• predložiť všetky dostupné dôkazné prostriedky a nezatajovať žiadne doklady.

K právam daňového subjektu vo vzťahu k pracovníkovi vykonávajúcemu kontrolu patrí

• právo na predloženie služobného preukazu (pokiaľ sa daňový kontrolór nelegitimuje, nemusíme s ním vôbec začať jednať – nemáme istotu v tom, či nejde o podvodníka),
• právo byť prítomný na rokovaní daňového kontrolóra s pracovníkmi kontrolovanej spoločnosti (toto právo veľa podnikateľov nevyužíva najmä z nevedomosti. Takisto ak napríklad podnikateľ nie je odborník, môže prizvať k daňovej kontrole napríklad svojho účtovníka alebo svojho komerčného právnika),
• právo požiadať daňového úradníka, aby vzhľadom na svoje tvrdenia a obvinenia predložil dôkazy, na základe ktorých sa takto vyslovil,
• právo podávať písomné námietky proti postupu pracovníka správcu dane,
• právo vyjadriť sa pred ukončením daňovej kontroly k výsledku uvedenému v protokole o daňovej kontrole,
• právo nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho úradnej hodine,
• právo na nazeranie do spisov,
• právo na zachovávanie mlčanlivosti daňových úradníkov o veciach zistených pri daňovej kontrole,
• právo na vylúčenie daňového kontrolóra z kontroly, ak existujú pochybnosti o jeho zaujatosti voči subjektu dane,
• právo na stanovenie lehoty na vykonanie dôkazných úkonov.

Dôležitou sa javí v praxi aj možnosť (nie právo) „určiť daň dohodou“ napríklad v prípade, ak vyhorela prevádzkáreň, kde boli všetky účtovné a daňové doklady. Daňový úrad má povinnosť vrátiť daňovému subjektu zapožičané doklady ku kontrole do 30 dní od predloženia posledného dokladu. O výsledku zistenia skutočností pri daňovej kontrole musí daňový kontrolór vyhotoviť dokument s názvom „protokol o daňovej kontrole“. Po prerokovaní tohto protokolu ho podpíše kontrolovaný daňový subjekt a pracovník správcu dane. Bezdôvodné odmietnutie podpisu kontrolovaným daňovým subjektom je pre platnosť v protokole uvedených zistení bezvýznamné a o tomto musí byť daňový subjekt v protokole výslovne poučený.

Najčastejšou chybou podnikateľov v praxi je skutočnosť, že bez dôkladného preštudovania podpisujú protokol o daňovej kontrole uveriac poučeniu daňového úradníka o tom, že ich odmietnutie podpisu je pre záver daňovej kontroly bezpredmetné. Nie je to pravda, o čom dokážu najlepšie poučiť komerční právnici. Na druhej strane sa pri vykonaní tohto úkonu úplne zabúda na možnosť vyjadrenia sa daňového subjektu. Existuje totiž možnosť, že aj na podpis tohto protokolu o daňovej kontrole si môže podnikateľ vyžiadať lehotu na rozmyslenie a možnosť poradiť sa so svojimi odborníkmi. Daňový úrad totiž nemôže žiadnym spôsobom vynútiť súhlasný podpis podnikateľa, ak tento protokol podpísať nechce.

V súčasnom období hospodárskej recesie na Slovensku , kedy aj ekonomicky zdravé subjekty musia presne strážiť rozloženie svojich finančných zdrojov, je každá kalkulácia tohto druhu opodstatnená v kontexte zachovania si vlastnej stability. Doterajšia daňová prax totiž ukázala, že nie vo všetkých prípadoch daňové úrady dôkladne preskúmali všetky súvislosti pre správne overenie výslednej dane.

Máte nejaké skúsenosti s daňovou kontrolou? Ak áno, napíšte nám.