Nový právny rámec na prevzatie spoločností v Európskej únii

To isté platí aj o zamestnancoch, ktorí sú pri zmenách vlastníkov pokladaní len za štatistov, a to aj v prípade, keď sa nový vlastník rozhodne pre drastické škrty v počtoch pracovníkov. V júni 2001 sa Európsky parlament dohodol s Radou EÚ na kompromisnom texte novej direktívy regulujúcej prevzatia a akvizície spoločností obchodovaných na verejných trhoch. Viaceré ustanovenia o ochrane minoritných akcionárov a zamestnancov môžu byť pre nás inšpirujúce.

Prevzatia len na základe verejného prísľubu

Posledné desaťročie bolo svedkom veľkej vlny fúzií a akvizícií, ktorá sa prehnala po všetkých kapitálových trhoch sveta. Niektoré štáty mali prevzatia regulované veľmi podrobne, iné zasa menej, pričom v konkrétnych otázkach existovali veľké rozdiely. Napríklad Nemecko a Holandsko vôbec nemali stanovenú povinnosť vypísania generálneho verejného prísľubu. Niektoré štáty dovoľovali, aby cieľová spoločnosť (firma, ktorá je objektom prevzatia) vykonala obranné operácie aj bez súhlasu akcionárov, iné zasa tento súhlas striktne vyžadovali.

Veľké problémy boli aj pri transhraničných prevzatiach, keď nebolo vždy jasné, podľa ktorého národného práva sa bude postupovať. Nová direktíva vytvorí paneurópsky rámec pre transparentný a férový proces výmeny vlastníkov a manažérov verejne obchodovaných firiem. Jej úlohou je poskytnúť určitý minimálny stupeň harmonizácie národných legislatív v tejto oblasti. Ponecháva síce národným štátom určitú voľnosť v detailoch, ale základné princípy budú rovnaké pre všetkých.

Úplne najdôležitejším princípom novej direktívy je, že osoba preberajúca spoločnosť musí vypísať prísľub pre všetkých ostávajúcich akcionárov, a to za spravodlivú cenu. Niektoré štáty sa v priebehu navrhovania finálneho znenia direktívy pokúšali „podliezť latku" a vsunúť do textu možnosť opatrení zo strany zadávateľa, „alternatívnych k verejnému prísľubu". Tieto snahy boli odmietnuté. Definitívne platí, že kto preberá spoločnosť, musí prisľúbiť akcionárom odkúpenie všetkých ich akcií. To sa týka aj prípadov, ak niektorý akcionár prekročí limit 30-percentného podielu na hlasovacích právach. V tomto prípade ide o obdobné ustanovenie, ako ho podáva § 79 nášho zákona o cenných papieroch.

Povolená obrana

Cieľové spoločnosti sa často prevzatiu bránia, pričom motívy obrany nie sú vždy ušľachtilé. Často je za nimi neschopnosť manažmentu alebo snaha o zakrytie finančných machinácií. Vedenie spoločnosti sa pritom ani neobzerá na mienku malých akcionárov, pre ktorých by zmena na čele spoločnosti bola úľavou. Obľúbeným prostriedkom obrany je napríklad náhle zvýšenie základného imania financované z pochybných zdrojov. Nová direktíva zakáže akékoľvek obranné opatrenia bez predošlého súhlasu valného zhromaždenia. Valné zhromaždenie sa musí zísť v období od 4 do 10 týždňov od zverejnenia prísľubu. Môže prijať určité obranné opatrenia vrátane zvýšenia základného kapitálu, ale musia sa pritom uspokojiť všetky predkupné práva akcionárov. V tomto prípade ide o kompromis medzi stanoviskom Belgicka a Holandska, ktoré presadzovali širšiu paletu obranných opatrení, a stanoviskom Británie a Talianska, ktoré chceli všetky takéto opatrenia zakázať.

Výpočet ceny

Direktíva vymedzuje, akú formu odplaty môže zadávateľ prísľubu ponúknuť akcionárom. Môže ísť len o likvidné cenné papiere obchodované na verejných trhoch alebo priamo o peňažnú náhradu. Niekedy sa napr. stávalo, že zadávateľ „vyplatil" minoritných akcionárov bezcennými, nelikvidnými emisiami, tzv. junk bondami. Zadávateľ prísľubu zároveň musí zverejniť zdroje financovania prísľubu, aby bolo jasné, či je schopný minoritných akcionárov vyplatiť včas a likvidnými prostriedkami.

Členské štáty sa nedokázali dohodnúť na mechanizme výpočtu ceny. Súčasne používané spôsoby sa v jednotlivých členských štátoch veľmi líšia a nebolo ich možné zjednotiť do jedného pravidla. Preto direktíva len neurčito odkazuje na "spravodlivú cenu", ktorá má zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie s akcionármi. Cena však bude zvyčajne vychádzať z bežného kurzu dosahovaného na verejnom trhu. Napriek tomu je neuvedenie mechanizmu výpočtu ceny jedným z najväčších nedostatkov direktívy.

Právna príslušnosť

Pri transhraničných operáciách je niekedy problémom rozhodnúť o jurisdikcii platnej pre prevzatie firmy. Vo všeobecnosti platí, že sa uplatňuje právo tej krajiny, kde má cieľová firma svoje sídlo, a tento princíp sa preberá aj do direktívy. Niekedy je však firma kótovaná v inej krajine, ako je jej sídlo. V takýchto prípadoch sa bude postupovať nasledujúco:

• Záležitosti týkajúce sa ceny a procedurálnych postupov sa budú riadiť právom toho štátu, kde je firma kótovaná. Dozor nad týmito záležitosťami bude vykonávať tiež regulátor v krajine kótovania.
• Záležitosti týkajúce sa zamestnancov firmy a podnikového práva sa budú riadiť právom krajiny, kde má firma sídlo a dozor nad nimi bude vykonávať domovský regulátor firmy.

Direktíva nabáda členské štáty, aby sa prevzatia riešili aktívnou spoluprácou s národnými regulátormi alebo inštitúciami na to určenými (môže to byť dokonca aj arbitrážny subjekt súkromného sektora). Upravujú sa aj procesné otázky. Ak jedna zo strán nebude spokojná s výsledkom postupu, môže sa proti nemu odvolať. Tu sa ponecháva pomerne veľký priestor pre národné štáty, ktoré si rozhodnú, či určité spory budú prejednávané pred súdom ako spor strán alebo ako spor firmy a regulátora. V každom prípade však platí, že firma sa bude môcť proti rozhodnutiu regulátora odvolať k súdu v príslušnej krajine.

Informovanie zamestnancov

Prevzatie spoločnosti má často významný dosah na objem a štruktúru zamestnanosti v cieľovej spoločnosti. Direktíva predpisuje, že zamestnanci alebo ich zástupcovia musia byť o podmienkach prevzatia informovaní. Nedá sa to, prirodzene, urobiť pred oficiálnym zverejnením prísľubu, pretože ak by sa takéto informácie mali dôverne oznámiť niekoľkým tisícom zamestnancom, takmer určite by došlo k zneužitiu dôverných informácií. To by mohlo vyústiť do cenovej manipulácie, ktorá je v prípade prevzatia takmer vždy jedným z najväčších problémov. Zamestnanci sú preto informovaní o podmienkach súčasne s ostatnou investorskou verejnosťou. Zadávateľ musí v prísľube informovať o svojich plánoch s cieľovou spoločnosťou, o jej budúcom podnikaní a o svojich zámeroch so zamestnancami a s doterajším vedením. V prísľube musí aj odhadnúť jeho pravdepodobný dosah na zamestnancov a podnikanie firmy.

Európsky trh podnikania a kapitálu sa čoraz viac zjednocuje. Prispieva k tomu nielen všeobecný proces globalizácie, ale aj špecificky európske faktory, najmä zavedenie eura a pokračujúca harmonizácia národných legislatívnych systémov. Direktívy EÚ sa snažia nielen o vytvorenie jednotného rámca pri transhraničných operáciách, ale aj o uplatňovanie tohto rámca vnútri jednotlivých štátov.

Pripravovaná direktíva o prevzatí spoločností je možno trochu kompromisným dokumentom, napriek tomu však predstavuje ďalší krok pri vytváraní jednotného hospodárskeho priestoru a pri ochrane minoritných akcionárov v EÚ. Ak počítame s pomerne skorým vstupom SR do EÚ, môžeme sa tešiť na uplatňovanie princípov tejto direktívy aj u nás. Práva minoritných akcionárov boli u nás v posledných rokoch jedným z najviac zanedbaných segmentov kapitálového trhu.