Zníženie daní v USA má slabý vplyv na vzostup americkej ekonomiky
Pridajte názor11. 3. 2004 - Zníženie daní, ktoré presadil americký prezident George W
Washington 11. marca (TASR) - Zníženie daní, ktoré presadil americký prezident George W. Bush, má z dlhodobého hľadiska slabý vplyv na rast americkej ekonomiky. Vo svojej analýze to uvádza rozpočtový úrad Kongresu USA. V rokoch 2010 až 2014 bude ich efekt na rast ekonomiky okolo 0,5 percentného bodu. Pokiaľ ide o roky 2005 až 2009, je otázne, či zníženia daní budú mať vôbec nejaký vplyv na zrýchlenie rastu najsilnejšej ekonomiky sveta.
Pokles daňového zaťaženia sa však veľmi silno prejavil na raste amerického hrubého domáceho produktu najmä v druhej polovici minulého roka. Americká ekonomika dosiahla najlepší rastový výsledok za posledných 20 rokov. Dosiahol sa však tým, že Američania použili voľné prostriedky na nákup tovarov a služieb.
Ani napriek vlaňajším výborným výsledkom, uvádza sa v dokumente, nemožno podľahnúť eufórii. Zníženie daní v minulom roku predstavovalo len 0,3 % hodnoty amerického hrubého domáceho produktu, ktorý už dosiahol 12 biliónov USD (396 biliónov SKK).
Riaditeľ rozpočtového úradu Donald Holtz-Eakin uviedol, že priaznivý efekt zníženia daní Bush čiastočne neutralizoval niektorými inými opatrenia svojej politiky. Okrem toho mnohí Američania si časť získaných prostriedkov odložili na dôchodkové pripoistenie, čím sa do obehu nedostalo toľko dolárov, ako sa spočiatku predpokladalo.
Najnovšia analýza rozpočtového úradu spochybňuje jeden z pilierov Bushovej hospodárskej politiky. Prezident doteraz neustále tvrdil, že jeho politika znižovania daní sa priaznivo prejaví v raste americkej ekonomiky hlavne v dlhodobej perspektíve.
Američania prestali veriť Bushovej hospodárskej vízii. Podľa prieskumu denníka Washington Post prezidentov ekonomický kurz podporuje len 39 % respondentov. Mnoho Američanov je nespokojných so situáciou na trhu práce. Napriek vysokému tempu hospodárskeho rastu vzniká pomerne málo nových pracovných miest. Šéf americkej centrálnej banky Alan Greenspan je však optimista. Uviedol, že firmy pri raste HDP nad 4 % ročne onedlho začnú znovu prejavovať záujem o pracovné sily. Informoval nemecký denník Handelsblatt.
