Vysoké medzimesačné nárasty cien potravín sa skončili, ich návrat sa neočakáva

Bratislava 12. marca (TASR) - Zverejnené čísla vývoja spotrebiteľských cien vo februári ukázali koniec vysokých medzimesačným nárastov cien potravín. Podľa analytikov by sa už ceny potravín v najbližšom období k tomuto trendu vrátiť nemali.

"Vo februári vzrástli potraviny len o 0,2 %, kým ešte v januári to bolo 0,6 %. Zároveň sa z 0,11 % na 0,05 % znížil aj ich podiel na raste celkovej cenovej hladiny," uviedol Miroslav Šmál z Poštovej banky. "Nízky spotrebiteľský dopyt núti znižovať marže predajcov a následne aj výrobcov, ako tiež používať lacnejšie potravinárske prísady. Tieto faktory, spolu s priaznivými sezónnymi vplyvmi, tak budú v najbližších mesiacoch držať ceny potravín na uzde," myslí si Pavol Ondriska zo Slavie Capital. Priaznivo na vývoj cien potravín môže podľa Mareka Gábriša z ČSOB pôsobiť aj príchod ďalších hypermarketov.

Rast cenovej hladiny v sledovanom mesiaci bol ťahaný najmä zvýšením regulovaných cien a rastom cien voľne obchodovateľných tovarov. Podiel regulovaných cien predstavoval až 0,4 % a podiel cien voľne obchodovateľných tovarov bol 0,33 % z celkového 0,8-% medzimesačného rastu februárovej cenovej hladiny. "Februárové čísla však naznačujú, že sekundárne dopady administratívnych zmien nie sú vysoké, hoci infláciu budú ovplyvňovať ešte dva mesiace," skonštatoval Ondriska. "Inflácia doteraz nevykazuje znaky cenovej nákazy zo spustenia deregulácií," potvrdil Ján Tóth z ING.

V 2. polroku analytici predpokladajú výraznejší pokles inflácie, pričom v najbližšom období by mal už len mierne dozrievať rast regulovaných cien. "Očakávame, že cenová hladina bude v najbližších mesiacoch stabilizovaná a že v druhom polroku dôjde k jej prudšiemu poklesu až na decembrových 7 %," predikuje Ondriska.

Analytici tiež poukazujú na priestor pre uvoľnenie menovej politiky a predpokladajú, že Národná banka Slovenska (NBS) pristúpi k zníženiu sadzieb už tento mesiac. "Výhľad inflácie je priaznivý, vonkajšia a fiškálna nerovnováha sa znižuje, spotreba domácností a investície klesajú," odôvodnil predikciu Ondriska. Ako však dodal Tóth, priestor pre zníženie úrokových mier sa zmenšuje, pretože ekonomika bude podľa neho vykazovať stále silnejšiu kúpyschopnosť a teda rast domáceho dopytu.