Výnosová krivka ako indikátor ekonomickej aktivity a inflácie
Pridajte názor15. 3. 2004 - Následne tieto rozhodnutia ovplyvňujú hodnotu finančných nástrojov. Ceny na finančnom trhu podľa tejto argumentácie obsahujú agregované očakávania účastníkov trhu o budúcom vývoji ekonomiky a môžu preto slúžiť ako indikátory budúceho vývoja.
Následne tieto rozhodnutia ovplyvňujú hodnotu finančných nástrojov. Ceny na finančnom trhu podľa tejto argumentácie obsahujú agregované očakávania účastníkov trhu o budúcom vývoji ekonomiky a môžu preto slúžiť ako indikátory budúceho vývoja. Medzi najpopulárnejšie finančné indikátory patrí časová štruktúra úrokových sadzieb, spread medzi výnosovosťou podnikových a štátnych dlhopisov, ceny opcií, akciové indexy či swapové alebo forwardové sadzby.
Ak má daný indikátor spoľahlivo vyjadrovať očakávania účastníkov trhu, musí spĺňať predovšetkým dve základné vlastnosti: musí byť determinovaný trhovými očakávaniami a musí umožňovať dobrú merateľnosť očakávaní. Prvá podmienka súvisí hlavne s dostatočnou likviditou podkladových aktív. Pri nízkej likvidite môžu byť zmeny v cenách finančných nástrojov vyvolané aj faktormi, ktoré nijako nesúvisia so zmenou očakávaní. Druhá podmienka je daná explicitnými a implicitnými indikátormi. Explicitné indikátory sú také, ktoré priamo merajú očakávania účastníkov trhu o vývoji určitej veličiny. Napríklad sadzby FRA priamo ukazujú očakávania čo sa týka vývoja úrokových sadzieb. Implicitné indikátory, naopak, neukazujú očakávania priamo, ale sú v nich obsiahnuté. Napríklad výnosnosť dlhopisu so splatnosťou piatich rokov, podľa teórie očakávaní, implicitne zahŕňa očakávania o vývoji krátkodobých úrokových sadzieb v nasledujúcich piatich rokoch. Dôležitou podmienkou na to, aby mohol daný indikátor úspešne plniť svoju funkciu je, že subjekty sa nesmú pri svojich očakávaniach dopúšťať systematických chýb. O chybe systematickej povahy hovoríme v prípade, keď rozdiel medzi skutočnou a očakávanou hodnotou je korelovaný s informáciami, ktoré boli v čase tvorby očakávaní k dispozícii. Dôvodom vzniku systematických chýb môže byť neracionálne správanie sa niektorých účastníkov trhu, ktorí nereagujú na všetky dostupné informácie, alebo reagujú na "falošné" signály.
Výnosová krivka ako finančný indikátor
Výnosová krivka opisuje vzťah medzi výnosnosťou aktív a ich dobou splatnosti a je teda grafickým vyjadrením časovej štruktúry úrokových sadzieb. Výnosová krivka býva obvykle zostavovaná pre aktíva s podobnými charakteristikami, predovšetkým s rovnakou mierou rizika, porovnateľnou likviditou a rovnakým zdanením. Najčastejšie býva konštruovaná z výnosnosti štátnych dlhopisov alebo úrokových sadzieb na peňažnom trhu. Vzťah medzi úrokovými sadzbami investičných nástrojov s rôznym obdobím splatnosti je vysvetľovaný niekoľkými teóriami. Najpoužívanejšou je teória racionálnych očakávaní, ktorá sa dá opísať tvrdením, že akákoľvek dlhodobá miera výnosnosti je kombináciou očakávaných krátkodobých výnosností počas životnosti dlhodobého nástroja (dlhopisu) a termínovej prémie. Inými slovami, výnos z držby dlhopisu do doby splatnosti je zhodný s výnosom, ktorý by investor realizoval pri opakovaných investíciách do série krátkodobých dlhopisov v období do splatnosti dlhodobého dlhopisu.
Vyššie opísaný vzťah medzi výnosmi aktív s rôznou dobou splatnosti je používaný na odvodzovanie tzv. implicitných budúcich úrokových sadzieb, t. j. úrokových sadzieb očakávaných v súčasnosti účastníkmi finančného trhu.
Výnosová krivka a reálna ekonomická aktivita
Pri reštriktívnej menovej politike dochádza obvykle k rastu úrokových sadzieb. Tento rast sa týka predovšetkým sadzieb na krátkom konci výnosovej krivky. Dlhý koniec je omnoho viac ovplyvňovaný zmenami v...