Nebankové inštitúcie stále prosperujú na našej dôvere

Pridajte názor  Zdroj:

23. 11. 2001 - BRATISLAVA – Nebankovým inštitúciám sa doteraz podarilo vybrať od ľudí 20 miliárd korún. Investovať do niektorej z nich sa už rozhodla pätina obyvateľov. Hoci posledný rok nepriniesol žiadne nové krachy, odborníci zdôrazňujú, že život nebankových subjektov ...

BRATISLAVA – Nebankovým inštitúciám sa doteraz podarilo vybrať od ľudí 20 miliárd korún. Investovať do niektorej z nich sa už rozhodla pätina obyvateľov. Hoci posledný rok nepriniesol žiadne nové krachy, odborníci zdôrazňujú, že život nebankových subjektov je obmedzený a obdobie pokoja nemusí trvať dlho.

Asociácia správcovských spoločností, ktorá nebankové inštitúcie monitoruje, sa domnieva, že dôvodom ich doterajšieho úspechu je zlá finančná situácia ľudí, neskúsenosť a neznalosť problematiky investovania a finančného trhu a nízke úroky v bankách. Pre porovnanie – ročná úroková sadzba v bankách v súčasnosti len zriedka prekročí sedem percent. Pre nebankové inštitúcie nie je problém ponúkať úroky štvornásobne vyššie. Napríklad AGW 10-tisícový vklad zhodnotí (čistý úrok) za rok o 28 percent. Ešte o jedno percento viac ponúka BMG Invest. Tým, že svoju bezkonkurenčnú ponuku masívnym marketingom neustále zdôrazňujú, presvedčili už stovky tisíc dôverčivých ľudí.

Neodvratný koniec?

Podľa údajov Asociácie správcovských spoločností investujú nebankové inštitúcie nazbierané vklady do záložní, lízingu, stávkových kancelárií, ale aj do médií a do klasického poisťovníctva. Výnimkou nie sú ani investície do cenných papierov alebo na komoditných burzách, či prevádzkovanie záložní. „Ide o pomerne rizikové aktivity, pri ktorých je problém dlhodobo dosahovať zhodnotenie 50 % ročne, hoci pri niektorých z nich je to možné. Keď si však predstavíme značnú konkurenciu v oblastiach záložníctva, stávkových kancelárií a lízingu, je nereálne, aby tieto aktivity prinášali spomenuté zhodnotenie,“ povedal o názore asociácie jej predseda predstavenstva Boris Procík.

Kým chcú získavať ďalšie a ďalšie vklady, musia „živiť“ spoločnosť, čo vyžaduje peniaze porovnateľné s nákladmi na prevádzku banky. Niektoré z nebankových inštitúcií totiž majú pobočkovú sieť ako stredná banka, navyše potrebujú ľudí oslovovať drahým marketingom. „Nákladná reklamná kampaň stojí nebankové subjekty odhadom takmer 350 miliónov ročne, čo je o 20 miliónov viac, ako dávajú na reklamu všetky banky na Slovensku,“ dodáva asociácia.

Zázračné hospodárenie

Na to, aby prežívali, teda dokázali splácať vklady s vysokými úrokmi, potrebujú stále nové peniaze. Táto vlastnosť je typická pre pyramídové hry. Asociácia odhaduje, že na udržanie sa nad vodou potrebujú ročný prírastok vkladov v rozmedzí 30 až 40 percent. Čím dlhšie bude trvať nekontrolovaný rast vkladov, tým bude percento potrebného prírastku vyššie.

Napriek predstave vysokej ziskovosti odvetvia, ktoré sľubuje 30-percentné ročné výnosy, sú nebankové subjekty hlboko stratové. Podľa údajov asociácie bola strata BMG Invest vlani 2,3 miliardy korún, Horizontu 990 miliónov. Asociácia podáva vysvetlenie: „Aj napriek týmto stratám sú nebankové subjekty naďalej činné na trhu a ich reklamy v médiách neubúda. Príčinou tohto paradoxu je spomínaný pyramídový princíp, keď väčšina vyzbieraných prostriedkov sú použité na nalákanie ďalších klientov a na reálne investovanie nezostane zo zhromaždených prostriedkov takmer nič, to znamená, že niet čo zhodnocovať.“

Zachráni vklady ručenie?

Drukos Výnos v reklamnej kampani hovorí o „rizikovom stupni nula“. Jeho ručenie sa však obmedzuje na cestovné še...

Celý článok si môžete prečítať tu.