Podľa experta SB sa Eurostat snaží o harmonizáciu v účtovaní nákladov reforiem

Bratislava 18. marca (TASR) - Slovenská vláda sa snaží o čo najrýchlejšie zavedenie spoločnej európskej meny, a preto nie je nadšená rozhodnutím Eurostatu, týkajúcim sa dôchodkových reforiem. Úrad nedávno informoval, že príspevky občanov do zreformovaných dôchodkových systémov nebude možné započítavať do okruhu verejných financií, čo reformným krajinám zvyšuje ich rozpočtové schodky.

Na medzinárodnej konferencii v Bratislave, ktorej témou sú ekonomické reformy v transformujúcich sa krajinách a v Európskej únii (EÚ), to dnes uviedol štátny tajomník ministerstva práce Miroslav Beblavý. "Treba si ale počkať na finálne rozhodnutie o zavedení eura v pristupujúcich krajinách a na to, ako sa situácia vyvinie," povedal v rámci panelovej diskusie, ktorá sa týkala reforiem v sociálnej oblasti.

Expert Svetovej banky (SB) na rozvoj ľudských zdrojov Hermann von Gersdorff v tejto súvislosti upozornil, že takýto verdikt Európskeho štatistického úradu sa všeobecne očakával, a preto nikoho neprekvapil. "Zo strany Eurostatu je tu istá snaha o harmonizáciu, rozhodnúť však bude musieť tiež Ecofin (ministri financií EÚ) aj vzhľadom na to, ako to vyzerá napríklad vo Švédsku, kde je dôchodková reforma riešená inak ako v Poľsku či na Slovensku," konštatoval expert.

Prítomní odborníci sa v kontexte dôchodkovej reformy vyjadrili aj k ideálnemu pomeru medzi jednotlivými jej piliermi a veľkosti kapitalizačnej zložky dôchodkového systému, pričom ten je podľa nich pre každú krajinu iný v závislosti od konkrétnych podmienok. "Švédi začali opatrnejšie s 2,5 % a Poliaci s 5 %," priblížil odvodové sadzby na súkromné dôchodkové účty v reformných štátoch profesor Karlovej univerzity v Prahe Igor Tomeš. Podľa neho je dôležité, aby význam druhého piliera nebol marginalizovaný. Slovenský minister práce Ľudovít Kaník pripomenul, že 9 % z hrubých miezd, ktoré od roku 2005 pôjdu na vlastný dôchodok občanom, ktorí sa rozhodnú pre nový systém, je najviac v Európe.

Profesor Tomeš vyzdvihol komplexnosť slovenskej reformy, pričom zdôraznil, že jej potreba je veľmi aktuálna aj pre Českú republiku, ktorej populácia veľmi rýchlo starne. "Chystáme sa urobiť parametrické zmeny dôchodkového systému, ako je zvýšenie dôchodkového veku alebo sprísnenie získania nároku na starobný dôchodok. To ale na vyriešenie demografického problému nestačí," konštatoval vo svojom príspevku. Konkrétna podoba reformy sa však podľa neho vyrysuje až po parlamentných voľbách v krajine, ktoré sa uskutočnia o dva roky.

O konkrétnej realizácii dôchodkovej reformy v Estónsku prítomným referoval Lauri Leppik z Centra politických štúdií Praxis, podľa ktorého sa u nich reforma začala pred 7 rokmi, reálne však odštartovala až v roku 2002. V súčasnosti je podľa neho do druhého piliera, kam smerujú poistné odvody vo výške 6 %, zapojených 60 % aktívneho obyvateľstva.