Prečo by životné minimum malo byť prioritou počas COVID-19

„Neistá práca“ je pojem, ktorý sa používa na označenie neštandardného alebo dočasného zamestnania, ktoré môže byť zle platené, neisté, bez potrebnej ochrany a ktoré nedokáže zabezpečiť náklady domácnosti. Z tohto hľadiska globalizácia, prechod z výrobného sektoru do sektoru služieb a rozšírenie informačných technológií vytvorili novú ekonomiku, ktorá si vyžaduje flexibilitu na pracovisku, čo vedie k poklesu štandardného pracovného pomeru, najmä u žien.

Neistá práca má škodlivejší vplyv na zdravie ako nezamestnanosť. Podľa prieskumov mala pandémia COVID-19 neprimeraný kumulatívny dopad na pracovníkov s nízkym príjmom, a to v oblasti zdravia aj neistej práce. Z tohto hľadiska je životné minimum ešte významnejšie.

Doteraz bolo štúdium životného minima, minimálnej hranice príjmov občana, pod ktorou nastáva stav hmotnej núdze, doménou ekonómov. Psychológovia, sociológovia a vedci v súčasnosti skúmajú problematiku z iného pohľadu, viac zameraného na jednotlivca. Neistá práca odstraňuje zodpovednosť zamestnávateľov a presúva značné náklady na jednotlivcov. Slabo platená a vyčerpávajúca práca je neudržateľná, veľmi škodlivá a nákladná pre každú spoločnosť.

Na jednej strane sa množia argumenty, že životné minimum deformuje trh práce a zvyšuje náklady pre zamestnávateľa. Na strane druhej je ale alternatívna perspektíva, ako ukazuje hodnotenie 115 článkov z interdisciplinárneho výskumu životného minima. Odhaľuje tri dôležité dôvody na podporu tejto myšlienky.

Zdravší zamestnanci
Vďaka životnému minimu si ľudia nemusia vyberať medzi kúrením a jedlom. Pomáha zvyšovať udržateľnosť pracovných síl, poskytuje viac peňazí na zabezpečenie životaschopnosti stravovania a podporu rodiny. Stačí pracovať v rozumnej miere, bez zbytočného žonglovania s viacerými zamestnaniami alebo nadčasmi. Umožňuje ľuďom komplexnejšie sa zotaviť, znížiť pocit únavy, posilniť imunitný systém aj celkový zdravotný stav. Menej času na pracovisku z nich robí životaschopnejších zamestnancov s dlhšou dĺžkou života. Viac voľného času a zvýšenie prostriedkov vytvorených slušnými mzdami tiež podporuje zlepšenie rodinných vzťahov a zníženie úrovne agresie v rodine. Viac času na aktivity, ako je čítanie rozprávok na dobrú noc, má pre dieťa enormné výhody z hľadiska vzdelávania i z hľadiska vzťahu s rodičmi, čo dokazuje aj výskum organizácie Literacy Trust. Životné minimum umožňuje pracovníkom ušetriť, aj keď lem málo, aby mali na náhle a nečakané výdavky. Umožňuje rodinám zdravšie sa rozhodovať, pretože výskumy ukazujú, že vzhľadom na prostriedky si ľudia vyberajú zdravé jedlo pred lacným.

Menej práceneschopnosti nie je jediným nákladom, ktoré znižuje životné minimum. Zamestnávatelia si môžu lepšie udržať svojich pracovníkov, znižujú náklady na nábor a výber nových uchádzačov, či náklady na nadčasy na pokrytie neprítomných pracovníkov. Znížená fluktuácia zamestnancov zbavuje firmu času a nákladov spojených so školením.

Kvalifikovanejšia pracovná sila
Druhým významným prínosom životného minima je, že pracovníci majú prostriedky a čas investovať viac do seba. Možnosť doplniť si vzdelanie a získať kvalifikáciu vytvára možnosti pre budúcnosť. Alebo môžu mať jednoducho viac času na nejaký svoj koníček. Môžu si budovať kariéru, ale tiež sa zapojiť do celoživotného vzdelávania. S vyššou kvalifikáciou si môžu viac odkladať na dôchodok, čím sa zníži ich závislosť od štátu. Títo pracovníci sa cítia rešpektovaní čo spolu so zlepšením ich zdravia a pohody ďalej zlepšuje kvalitu života a životnú spokojnosť. Zvyšovanie kvalifikácie mení produktivitu. Pracovníci môžu pracovať efektívnejšie, pretože nie sú fyzicky ani emocionálne vyčerpaní, sú menej kognitívne vyčerpaní, a sú menej rozptýlení starosťami a úzkosťami, ktoré sprevádzajú chudobu. Produktivita sa nepriamo zvyšuje aj spokojnosťou s prácou a zvýšenou pozornosťou, keď ľudia menej často robia chyby.

Firmy okrem vyššej produktivity zaznamenajú aj viac invencie zo strany pracovníkov. Sú viac všímavejší čo sa týka pracovných problémov a prichádzajú s možným riešením. Zvyšuje sa kreativita a inovácia pracovnej sily. Poskytuje sa kvalitnejšia služba a produkt, čo zvyšuje úroveň spokojnosti zákazníkov. Títo pracovníci sa cítia viac rešpektovaní, takže sú odhodlaní viac komunikovať a vyjadrovať svoje obavy.

Menšia závislosť od štátu
Štát nemá výdavky len na dotované bývanie a sociálne zabezpečenie, aby vyrovnal nedostatky v mzdových balíkoch. Nízke mzdy vytvárajú aj ďalšie sociálne, psychologické a zdravotné následky. Náklady na depresiu a ďalšie ťažkosti v oblasti duševného zdravia, či zdravotné problémy súvisiace s ochoreniami srdca, cukrovka a rakovina sú len vybranou skupinou dopadov neistej práce. Dôsledky zhoršujúceho sa zdravia pracovníkov bez životného minima, vrhajú tiene na ich životy a životy ich rodín, čo má za následok komplexnú starostlivosť o tieto stále chronickejšie prípady ovplyvňujúce ekonomickú životaschopnosť ostatných členov rodiny. Tí, ktorí dostávajú nízky príjem, môžu očakávať, že prídu o desaťročia svojho života v porovnaní so svojimi lepšie zaplatenými rovesníkmi.

Všetky tieto zdravotné faktory zvyšujú tlak na rodiny už ochudobnené o zdroje, čo zvyšuje napätie v ich vzťahoch. Ukázalo sa tiež, že chudoba vedie k zanedbávaniu výchovy, pretože rodič je príliš po práci vyčerpaný, alebo v prípade potreby nie je nablízku. To zvyšuje tlak opatrenia v oblasti vzdelávania, aj náklady na sociálnu starostlivosť, či nebodaj v extrémnych prípadoch aj ďalšie účty za trestné stíhanie.

Je dôležité nezabúdať na psychologické dôsledky toho, že ste súčasťou stigmatizovanej skupiny. Slabo platení si musia prejsť pocitom hanby a straty identity, keď prevláda pocit, že neprispievajú dostatočnou mierou pre spoločnosť.

Životné minimum umožňuje dosiahnuť udržateľné živobytie pre pracovníkov a pre ich rodiny. Okrem toho je to možnosť vymaniť sa z chudoby, prestať byť odkázaný na sociálny systém a zamerať sa na sebestačnosť a prosperitu.

Neochota zamestnávateľa diskutovať na tému životné minimum nie je bez nákladov. Takýto obchodný model je založený na vysokej, ale skrytej dotácii, ktorú platia daňoví poplatníci a štát. COVID-19 uprostred rastúcej mzdovej a majetkovej priepasti len zdôraznil dôsledky nízkych platov. Životné minimum je základom budovania udržateľných a životaschopných spoločností. Ťažké časy si vyžadujú náročnejšie riešenia.