Postaviť diaľnicu do Žiliny do novembra 2006 je reálne, rizikom môžu byť pozemky
Pridajte názor25. 3. 2004 - Najväčším rizikom uvedenia diaľnice Ladce - Žilina do prevádzky do novembra 2006, ku ktorému sa zaviazala vláda voči juhokórejskej automobilke Hyundai/Kia, môže byť predĺženie procesu majetkovoprávneho vysporiadania pozemkov pod budúcou diaľnicou
Bratislava 25. marca (TASR) - Najväčším rizikom uvedenia diaľnice Ladce - Žilina do prevádzky do novembra 2006, ku ktorému sa zaviazala vláda voči juhokórejskej automobilke Hyundai/Kia, môže byť predĺženie procesu majetkovoprávneho vysporiadania pozemkov pod budúcou diaľnicou.
Len v úseku Sverepec - Vrtižer napočítala Slovenská správa ciest (SSC) približne 800 parciel, z ktorých môže mať každá niekoľko vlastníkov.
Zhodli sa na tom minister dopravy, pôšt a telekomunikácií (MDPT) SR Pavol Prokopovič a generálny riaditeľ Slovenskej správy ciest (SSC) Dušan Faktor. Obaja však dodali, že dodržanie termínu je veľmi reálne. "SSC sa snaží vybavovať všetky potrebné náležitosti paralelne, napríklad zakontrahovať dodávateľa a súbežne vybavovať stavebné povolenie," popísal iniciatívy SSC Faktor. Podľa ministra Prokopoviča by situáciu pomohla riešiť rýchla úprava cestného zákona, resp. prijatie zákona o tzv. verejnom záujme, na základe ktorého by štát mohol podnikať rôzne kroky, nakoľko tieto by nemali odkladný účinok.
Po vecnej stránke k oneskoreniu odovzdania stavieb nedôjde, nakoľko stavebné kapacity na Slovensku sú dostatočné, vyjadril sa minister a dodal, že problematické by nemalo byť ani financovanie diaľnice. "Veľmi sľubne vyzerá možnosť predčasného čerpania prostriedkov z Kohézneho fondu. O poskytnutí úveru rokujeme aj s EIB, pričom zárukou pre tento preklenovací úver bude práve zmluva o predčasnom čerpaní eurofondov," povedal Prokopovič. Takmer 50 % prostriedkov z rozpočtu stavby v celkovom objeme približne 22,5 miliardy Sk by tak mohlo na Slovensko prísť z EÚ.
Z piatich stavieb úseku Ladce - Žilina, vrátane privádzača Žilina, Strážov sú v súčasnosti rozpracované dve časti D1, Ladce - Sverepec, a Vrtižer - Hričovské Podhradie, na ktorých treba preinvestovať takmer 8 miliárd Sk. Kým prvý úsek môže počítať s prostriedkami zo štátneho rozpočtu, druhý bude okrem toho financovaný asi aj z dodávateľského úveru, ktorý si chce v objeme 500 až 600 miliónov Sk vziať realizátor diela bratislavský Doprastav, a.s. Úver by mala po roku 2005 zaplatiť štátna a.s. Diaľničná spoločnosť. Doprastav spoločne s Inžinierskymi stavbami Košice prevzal práce aj na úseku Vrtižer - Hričovské Podhradie, nakoľko pôvodný dodávateľ, Hydrostav, a.s. skončil v konkurze.
Najproblematickejším z hľadiska technologického, ako aj samotných prípravných prác je podľa Faktora úsek Sverepec - Vrtižer. SSC zatiaľ k nemu územné rozhodnutie nedostala. Celkové náklady na 9,5-kilometrový úsek odhaduje na 8,5 miliardy Sk s DPH v cenách roku 2003. Zvyšné dve stavby sú Hričovské Podhradie - Žilina, Strážov, ako súčasť diaľnice D3 a diaľničný privádzač, Žilina, Strážov, pričom v oboch prípadoch už príslušné orgány o územnom umiestnení stavby rozhodli. Celkové náklady na D3 odhaduje SSC na približne 5,6 miliardy Sk, privádzač, v prípade ktorého ide iba o rozšírenie cesty na štyri pruhy, bude stáť 380 miliónov Sk. Tieto úseky zaplatí štátny rozpočet, prípadne úver, ktorý bude čerpať Diaľničná spoločnosť.
