Balkánske hospodárstvo je stále pod úrovňou roku 1990

Viedeň 25. marca (TASR) - Južná Európa zaznamenala v 90. rokoch 20. storočia silný hospodársky pokles a stále ešte nedosiahla úroveň roka 1990. Už niekoľko rokoch však dosahujú všetky krajiny tohto regiónu podobné miery rastu ako prístupové krajiny Európskej únie (EÚ), povedal dnes šéf Viedenského inštitútu pre medzinárodné hospodárske porovnávania Michael Landesmann na sympóziu "Bilancia Balkán" vo Viedni.

"Rok 2004 bude rokom nových členov EÚ a potom sa bude integračný proces v nasledujúcich rokoch zaoberať najmä balkánskym regiónom," nazdáva sa Landesmann. "Najväčšou výhodou regiónu je jeho geografická blízkosť k Európskej únii," povedal. Doteraz vraj EÚ južnú Európu trochu zanedbávala, pretože sa prednostne zaoberala inými problémami. Landesmann varoval, že Balkán nie je dostatočne zahrnutý do programu EÚ, čím by sa mohol odstup od európskej dvadsaťpäťky (EÚ-25) ešte zväčšiť.

Napriek vysokému hospodárskemu rastu vraj budú štrukturálne problémy regiónu pokračovať a určovať ďalší vývoj. Všetky balkánske krajiny sa vyznačujú nedostatočnou konkurencieschopnosťou dôležitých hospodárskych odvetví, vysokou nezamestnanosťou pri súčasnom silnom tieňovom hospodárstve, stagnáciou priamych zahraničných investícií, veľkými deficitmi v obchodnej bilancii a silne agrárnou hospodárskou štruktúrou. Obchodné toky v rámci regiónu sú malé a budú sa silne orientovať na EÚ-25.

Pokiaľ ide o pracovný trh, zaznamenali krajiny strednej a východnej Európy (KSVE), ktoré sa v máji stanú členmi EÚ, do roku 1993/94 pokles, ale odvtedy je situácia stabilná. V južnej Európe však stabilita doteraz nie je. Tieňové hospodárstvo tvorí často 30 až 40 % hospodárskeho výkonu. Zatiaľ čo exportný potenciál KSVE sa od roku 1990 zdesaťnásobil, potenciál balkánskych krajín sa znížil na polovicu. V priamych zahraničných investíciách panuje na Balkáne od roku 1990 tiež stagnácia.

Veľkým nebezpečenstvom pre balkánske krajiny je nárast zahraničného dlhu. Príčinou vysokých rozpočtových deficitov sú na jednej strane nadproporčné výdavky na štátnych zamestnancov, ako aj na bezpečnosť a obranu, na druhej strane zasa vysoké dotácie a reštrukturalizačné náklady.

Význam južnej Európy ako exportného trhu pre EÚ by sa nemal podceňovať. Keďže import balkánskych krajín do EÚ je však malý, mala by sa prostredníctvom investícií zlepšiť produktivita a konkurencieschopnosť. Preto treba vybudovať fungujúci kapitálový trh, aby sa úspory mohli investovať do hospodárstva. Informovala o tom rakúska agentúra APA.