Štefan Kseňák: Novela ústavy by mala byť pre politikov výzvou, a nie kameňom úrazu

Polemiky o tom, či je na Slovensku referendum uznávaným prostriedkom na vyjadrenie vôle ľudu, neutíchajú. V celej novodobej slovenskej histórii bolo iba päť celoštátnych referend, ale do dnešných dní bolo úspešné iba jedno - o našom vstupe do Európskej únie. Ostatné tri z nich boli neúspešné a jedno zmarené. Avšak podľa posledných prieskumov verejnej mienky (ÚVVM pri ŠÚ SR) by bolo nastávajúce referendum platné (účasť 51 percent oprávnených voličov), pričom približne 80 percent zúčastnených by schválilo predčasný pád súčasnej slovenskej vlády. Zaujímavé však v tejto súvislosti je, že zatiaľ sa vo svete nekonalo ani jedno referendum o predčasných parlamentných voľbách, a v Macedónsku dokonca pokus o takéto referendum v roku 1996 znemožnil Ústavný súd. O tom, či je referendum na Slovensku potrebným inštitútom, či zohľadňuje súčasná ústava otázky verejného záujmu a prečo je potrebná jej novelizácia, sa HN porozprávali s právnikom JUDr. Štefanom Kseňákom, PhD.

Časť spoločnosti zastáva názor, že sa vôľa občanov nerešpektuje. Je teda referendum potrebným inštitútom?

- Ak by sme vychádzali z istoty, že vôľa občanov sa nerešpektuje vôbec, tak potom by boli zbytočné aj voľby a zároveň by sme popreli princíp suverenity ľudu. Človek nie je neomylný, preto ani výsledok ľudskej činnosti nie je a ani nemôže byť absolútne dokonalý. Možné sklamanie časti voličov je spôsobené činnosťou politikov, nie inštitútom volieb alebo referenda.

Je prezident povinný vyhlásiť referendum?

- Pri "celoštátnom" referende poznáme obligatórne referendum a fakultatívne referendum. Obligatórnym je referendum, ktorým sa potvrdzuje ústavný zákon o vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi alebo o vystúpení z tohto zväzku (čl. 7 ods. 1 a čl. 93 ods. 1 ústavy). V tomto prípade ide o tzv. následné referendum, pretože sa koná až po rozhodnutí štátneho orgánu, teda až po prijatí ústavného zákona Národnou radou, pričom jeho obligatórnosť spočíva v tom, že referendum je podmienkou účinnosti takéhoto ústavného zákona. Zo znenia čl. 7 a čl. 93 priamo nevyplýva, že by sa občania v referende museli vysloviť za vstup, resp. za vystúpenie do štátneho zväzku s inými štátmi - referendom sa potvrdí ústavný zákon o vstupe, čo môže podnietiť úvahu, či na potvrdenie príslušného ústavného zákona nepostačuje platne vykonané referendum, t. j. referendum, v ktorom sa zúčastní nadpolovičná väčšina oprávnených voličov, na ktorom bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda (čl. 98 ods. 1 ústavy), hoci by sa občania v referende vyjadrili proti vstupu (výstupu). Takýto výklad by však poprel význam hlasovania občanov a viedol by k tomu, že efektívne by potom bolo len hlasovať nohami, t. j. nezúčastniť sa na referende. Referendum, ktoré iniciujú občania petíciou alebo Národná rada svojím uznesením, je tzv. fakultatívnym referendom.

Čo ak prezident odmietne vyhlásiť referendum napriek tomu, že na jeho vyhlásenie boli splnené všetky zákonom stanovené požiadavky?

- Prezident je povinný vyhlásiť referendum, ak ho o to petíciou požiada najmenej 350 000 občanov. Potom je možné zaujať jednoznačné stanovisko - pokiaľ sú v konjunkcii splnené podmienky, ktoré vyplývajú z čl. 93 ods. 2 a ods. 3, t. j., že ide o dôležitú otázku verejného záujmu a súčasne, že predmetom nie sú základné práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet, tak prezident vyhlási referendum. Ústava neuvádza, že prezident má právo vyhlásiť referendum, ale že prezident vyhlasuje referendum. Dikciu čl. 93 ods. 3 nepovažujem za práve najš...

Celý článok si môžete prečítať tu »».