Znížením sadzieb chce NBS oživiť domáci dopyt a zastaviť posilňovanie koruny

Bratislava 26. februára (TASR) - Snaha oživiť domáci dopyt a zastaviť tlaky na zhodnocovanie výmenného kurzu slovenskej meny boli hlavnými dôvodmi zníženia úrokových sadzieb zo strany Národnej banky Slovenska (NBS).

Podľa guvernéra NBS Mariána Juska sa totiž v 4. štvrťroku 2003 potvrdila a zvýraznila nerovnomerná štruktúra rastu HDP založená na dynamickom raste čistého exportu a na prehlbujúcom sa prepade domáceho dopytu. "Zníženie úrokových sadzieb by malo podporiť oživenie domáceho dopytu, ktorý by mal byť základom rastu ekonomiky v roku 2004 pri predpokladanom nižšom príspevku čistého exportu," skonštatoval Jusko na dnešnej tlačovej besede.

NBS tiež podľa Juska očakáva, že zníženie úrokových sadzieb prispeje k stabilizácii výmenného kurzu slovenskej koruny voči referenčnej mene. Podľa NBS je totiž zhodnocovanie domácej meny príliš rýchle a v prípade pokračovania takéhoto vývoja môžu nastať problémy s adaptáciou podnikateľských subjektov.

Ako ďalej Jusko uviedol, cenový vývoj bol vo februári v súlade s očakávaním NBS, pričom nebol identifikovaný nadmerný vplyv sekundárnych faktorov. "Aktualizované predikcie vývoja spotrebiteľských cien do konca roka potvrdzujú predpoklady naplnenia strednej hodnoty programového cieľa pre celkovú infláciu," uviedol Jusko. Ročná inflácia sa má ku koncu decembra tohto roka pohybovať v pásme 5,5 až 7,3 %. Ako však dodal, vplyvom metodickej zmeny zaradenia zmluvného poistenia nastali zmeny v rámci jej vnútornej štruktúry, keď predikcia vývoja regulovaných cien sa pohybuje pod a ceny trhových služieb nad očakávaným intervalom, čo zároveň posúva krátkodobú predikciu jadrovej inflácie do hornej časti programového pásma, ktoré je stanovené v rozmedzí 1,2 až 3,5 %.

Banková rada (BR) pri prerokovaní situačnej správy zobrala tiež podľa Juska na vedomie aj aktuálnu informáciu o výsledkoch hospodárenia fiškálneho okruhu v roku 2003, kde došlo k poklesu podielu fiškálneho deficitu na HDP v porovnaní so schváleným štátnym rozpočtom o 1,4 % na 3,6 % HDP. "Zníženie deficitu verejného sektora je možné hodnotiť pozitívne, ak bude aj v ďalšom období pokračovať konsolidácia verejných financií," uzavrel Jusko.

Vývoj menových agregátov pokračoval podľa centrálnej banky aj vo februári v nastúpenom trende a nenaznačuje vznik dopytových tlakov.

Upozornenie: TASR ponúka k uvedenej správe zvukový záznam.