Družstevné podiely a podielnické listy

Organizačno-právne usporiadanie družstiev a aj ich ekonomický režim v súčasných podmienkach upravuje Obchodný zákonník z roku 1991. Družstvo má právnu subjektivitu a vlastní potrebný majetok. Už pri založení družstva je povinnosť zložiť základné imanie najmenej 50 000 Sk a pri vzniku členstva je povinnosťou splatiť stanovami určený členský vklad.

Družstvo je povinné pri svojom vzniku zriadiť nedeliteľný fond vo výške 10 percent zo zapisovaného základného imania. Aj to je vlastníctvo družstva. Člen družstva pri skončení členstva nedostáva podiel z nedeliteľného fondu, ale primeraný podiel z titulu svojho vkladu z ostatného majetku družstva. Obchodný zákonník z roku 1991 zaviedol do družstevníctva tzv. podielnický systém. Obchodným zákonníkom sa zrušili dovtedajšie viaceré predpisy socialistického družstevného práva, keď v poľnohospodárskom družstve (v jednotnom roľníckom družstve, JRD) vniesol do družstva podiel iba výkonný roľník, a to tzv. združstevnením všetkého svojho živého a mŕtveho inventáru, osív a sadív. Po ocenení vloženého majetku sa 20 % z jeho ceny stalo súčasťou nedeliteľného fondu. Ak uchádzač o členstvo nebol roľníkom, nevniesol do družstva nijaký podiel (vklad). Ďalšou činnosťou družstva vzrastala majetková hodnota družstva.

Najmä od roku 1991 sa zaviedol do družstiev demokratický režim, osobitne do samosprávnych i majetkových pomerov. V tomto zmysle družstevníctvo bolo a dodnes je upravené jednotne v Obchodnom zákonníku (v II. hlave, § 221 - 260) a táto úprava sa považuje za vyhovujúcu, aj keď sú argumenty na zlepšenie - nemáme v zákone upravené úverové družstevníctvo, dostatočný režim na kooperáciu a zväzovú organizáciu.

Vyriešenie osudu JRD

V súvislosti s významnými zmenami, pred ktorými družstevníctvo stálo, bolo potrené riešiť reorganizáciu v prechodnom období. Dôležité sa ukázali úlohy v poľnohospodárskom družstevníctve súvisiace s odškodnením majiteľov pôdy užívanej družstvom a tiež nájsť spôsob, ako zlikvidovať družstevné kolektívne vlastníctvo. Aj tu bola teda nastolená úloha privatizácie, t. j. likvidácia toho, čo označoval vtedajší Hospodársky zákonník za družstevné socialistické vlastníctvo. Odmietala sa koncepcia, že družstevné vlastníctvo nie je štátnym vlastníctvom a ako také požíva plnú ochranu podľa ústavy, že vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Ide o kolektívne vlastníctvo tak, ako je to aj pri obchodných spoločnostiach, a práve preto je tu aj rovnaká a spoločná úprava v novom Obchodnom zákonníku. Vychádzalo sa z mylného stanoviska, že družstevné vlastníctvo nemôže ďalej existovať, všetok majetok družstva sa musí individualizovať, rozdrobiť na konkrétnych vlastníkov (individuálnych členov) vo forme podielov. Vychádzalo sa z politickej tézy, že družstvá boli zakladané násilím a teda sa, samozrejme, rozpadnú.

Pre vyriešenie osudu socialistických družstiev bol už v roku 1990 koncipovaný samostatný a svojím spôsobom revolučný zákon o osude družstiev, pôdy a poľnohospodárstva tak, že poľnohospodárska pôda sa vráti roľníkom a družstvá sa pretransformujú, t. j. premenia najmä na obchodné spoločnosti s tým, že "prípadne niektoré družstvá ostanú aj naďalej ako družstvá". Riešenie bolo formulované tak, že celý majetok družstva sa mal rozdeliť medzi všetkých majiteľov družstvom užívanej pôdy. V tomto zmysle sa popri všeobecnom družstevnom zákonodarstve, ako sa zahŕňalo do tvoreného Obchodného zákonníka, predložil samostatný návrh zákona o transformácii družstiev s cieľom ich pretvorenia predovšetkým na obchodné spoločnosti. Postavenie samostatných roľníkov upravil zákon č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov. Kto prejde na súkromné podnikanie, dostane ihneď svoju pôdu i plný podiel na majetku družstva.

Transformácia družstva

Transformácia družstiev sa vymedzila samostatným zákonom č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a o usporiadaní majetkových nárokov v družstvách. Zatiaľ čo Obchodný zákonník upravuje všeobecný režim všetkých družstiev v Slovenskej republike, zákon č. 42/1992 Zb. je určený na prechodné obdobie reorganizácie vzhľadom na potreby rozdeliť a zlikvidovať družstevné vlastníctvo. To, čo mienil tento zákon vyriešiť, obsahovali ustanovenia o formovaní družstevných podielov. Pre riešenie bol napokon v parlamente prijatý samostatný zákon o pôde (v podstate o reštitúciách, t. j. zákon č. 229/1991 Zb.) a samo...

Celý článok si môžete prečítať tu »».