Járai: Maďarsko má veľké štrukturálne problémy

Pridajte názor  Zdroj: TASR

1. 4. 2004 - Napriek tomu, že maďarský vývoz rastie a čulá je aj investičná činnosť podnikov, guvernér Maďarskej národnej banky (MNB) Zsigmond Járai nie je veľkým optimistom

Budapešť 1. apríla (TASR) - Napriek tomu, že maďarský vývoz rastie a čulá je aj investičná činnosť podnikov, guvernér Maďarskej národnej banky (MNB) Zsigmond Járai nie je veľkým optimistom. "Máme veľké štrukturálne problémy, ktoré budú musieť byť zvládnuté, aby sme mohli hovoriť o pevnej základni trvalo uspokojujúceho hospodárskeho rastu," konkretizoval v rozhovore pre nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung. V roku 2000 sa podľa jeho slov cez štátny rozpočet prerozdeľovalo 41 % hrubého domáceho produktu, teraz je tento podiel viac ako 52-%. V rovnakom období sa počet štátnych úradníkov zvýšil o 50 000 na 830 000. Viac ako 20 % zárobkovo činných osôb živí štát. Nijaký iný štát EÚ si nedovoľuje taký luxus. Veľký nesúlad je aj medzi výškou sociálnych výdavkov a počtom aktívnych obyvateľov, z ktorých prostriedkov sa sociálne výdavky hradia. Z 10,4 milióna obyvateľov Maďarska je ich hospodársky aktívnych len 3,8 milióna. Sektor vzdelávania a zdravotníctva tak isto potrebuje zásadnú reformu, ak chce Maďarsko trvalo zachovať svoju konkurencieschopnosť na európskom spoločnom trhu.

Járai sa domnieva, že potreba zásadných reforiem je naliehavá. Kozmetické úpravy na strane príjmov a výdavkov sú len prechodným uľahčením situácie. Ku skutočnej dlhodobej konsolidácii štátnych financií sa krajina môže dopracovať len komplexnými reformami.

Podľa guvernéra MNB nie sú tieto reformy sú politicky realizovateľné. Premiér Péter Medgyessy a minister financií Tibor Draskovics síce poznajú vážnosť situácie, ale bankár pochybuje o tom, či ostatné politické strany a obyvateľstvo budú ochotné podieľať sa na nich a znášať ich.

Kultúra reforiem sa v Maďarsku teraz nedá zaviesť. Opozičná strana FIDESZ to potvrdzuje aj svojou podpisovou akciou, v ktorej žiada od vlády, aby dosiahla výrazné zníženie cien liekov, zvýšenie subvencií roľníkom a podpory bytovej výstavby, zastavenie privatizácie a obmedzenie rastu cien energií maximálne o 5 % ročne.

Z týchto a viacerých iných dôvodov nepokladá Járai úsilie o rýchly vstup krajiny do Európskej menovej únie za zmysluplné. Podľa neho je celkom nereálny aj termín vstupu krajiny do eurozóny v roku 2008. Járai povedal, že pokiaľ je potreba konsolidácie štátnych financií taká veľká, sú riziká vstupu Maďarska so systému výmenných kurzov jednoducho priveľké.

V Maďarsku sa ako hrozba pre hospodársky rozvoj objavila inflácia, ktorá nie je na vzdialenom horizonte. V polovici roka by jej úroveň mohla dosiahnuť okolo 8 % a do konca roka môže klesnúť na 6,7 %.

Oficiálnu revíziu vládnej stratégie pre vstup Maďarska do EMÚ uverejnia v Budapešti koncom apríla.