Pandémia zvýšila počet dôchodcov využívajúcich internet, až 40 % ľudí nad 65 rokov využíva internetbanking 

„Dôchodcovia čoraz viac inklinujú k nákupom cez internet. Za ostatné tri mesiace zrealizovalo nákup cez internetový obchod 27 % ľudí nad 65 rokov. Najviac nakupujú oblečenie, vrátane športového oblečenia či obuvi. Tretina dôchodcov uviedla, že nakupuje lieky a potravinové doplnky či nábytok a bytové doplnky,“ povedala Lenka Buchláková, ekonomická analytička FinGO.sk. 

U dôchodcov sa popredia dostáva aj chatovanie a využívanie sociálnych sietí, ktoré boli najmä počas niekoľkomesačného lockdownu náhradou za obmedzený sociálny kontakt s rodinou. Silné zastúpenie má aj „doktor Google“, za posledné tri mesiace až 68 % dôchodcov vyhľadávalo informácie o zdraví, najmä o ochorení Covid-19.

Celkovo za vlaňajšok, počas druhej vlny pandémie, v rámci 27 krajín Európskej únie až 88 % ľudí vo veku 16-74 rokov uviedlo, že bolo online. Aj v únii sa počet seniorov, ktorí sú online, pomaly doťahuje na mladšiu generáciu. Vlani 98 % ľudí vo veku vo veku 16-24 rokov používalo internet oproti 61 % osôb vo veku 65-74 rokov. 

„Len necelé tri percentá seniorov sa na internete vzdeláva prostredníctvom rôznych online kurzov. Mnohí však uvádzajú, že prešli z klasických tlačených spravodajských médií na tie elektronické. Stále však máme na Slovensku seniorov, ktorí internet nevyužívajú takmer vôbec. Ide o približne 30 % seniorov. Tí, ktorí ho využívajú, uvádzajú, že sú on-line každý deň. Aspoň raz za týždeň je 28 % seniorov využívajúcich internet,“ skomentovala Buchláková.

V rámci EÚ najvyšší podiel zaznamenalo Dánsko, kde je aktuálne až 94 % ľudí vo veku 65 - 74 rokov, ktorí používali internet za posledné 3 mesiace, za nimi nasleduje Luxembursko a Švédsko (obe 91%), Holandsko (90%) a Fínsko (88%). Naopak, iba 25% ľudí vo veku 65-74 rokov v Bulharsku používalo internet za posledné 3 mesiace, za nimi nasleduje Chorvátsko (28%) a Grécko (33%).

V rámci 27 krajín Európskej únie 74  % ľudí využíva internet na odosielanie a prijímanie mailov, na vyhľadanie informácií o tovaroch a službách (69 %), na zasielanie okamžitých správ (68 %), online správy (65 %) a na telefonovanie alebo video hovory (60 %). U nás bolo využívanie internetu na telefonovanie a video hovory za vlaňajšok vyššie ako priemer EÚ, a to  na úrovni 63 %.  V rámci únie väčšina ľudí tiež využívala internet na internetové bankovníctvo (57  %),  počúvanie hudby (56%), využívanie sociálnych sietí (56  %) a na vyhľadanie informácií o zdraví (55 %).

„Kým v roku 2019 si zhruba dve tretiny Slovákov vyhľadávalo informácie o tovaroch a službách na internete, aktuálne je to takmer 80 percent ľudí. Zatvorené obchody nás prinútili viac nakupovať online. Zároveň Slováci riešili online aj svoju finančnú otázku. Do popredia sa dostali aj rôzne aplikácie, ktoré pomáhajú so šetrením a investovaním. Práve vo vypätých chvíľach mnohí z nás automaticky premýšľajú, na čom môžu v rodinnom rozpočte ušetriť a či si niektoré bankové či poistné produkty neplatia zbytočne,“  doplnila Buchláková.