Najprv reformovať prístup k štúdiu, potom poplatky

Najčastejšie skloňovaným slovom vysokoškolskej obce vo februári boli poplatky za štúdium na vysokej škole. Ako sa dalo čakať, študenti sa okamžite vyprofilovali do troch skupín - konzervatívnej ľavice postavenej proti spoplatneniu štúdia; liberálnej pravice, ktorá požaduje úplné spoplatnenie školstva s príslušne nastaveným systémom štipendií a pôžičiek; a stredného prúdu, ktorý požaduje najťažšie - reformovať školstvo zhora aj zdola.

Tým "hore" je myslená legislatíva štátu nariaďujúca zavedenie povinných poplatkov za štúdium na vysokej škole. Tým "zdola" je zatiaľ len rodiaca sa snaha študentov (r)evolucionalizovať systém výučby na vysokých školách podľa trhového princípu efektívnosti, a teda vynaložiť investované prostriedky adresne, na zvýšenie kvality výučby práve v ich študijnom odbore. Zároveň eliminovať predmety, ktoré nesúvisia s výkonom budúceho povolania a na ktoré študenta de iure kvalifikuje vysokoškolský diplom danej školy.

Otázkou je, odkiaľ potrebné zdroje zabezpečiť. Odpoveď je jednoduchá - od všetkých, ktorí zo štúdia profitujú: teda od štátu, privátneho sektora a v neposlednom rade aj od samotných študentov, uviedol predseda Občiansko-demokratickej mládeže Maroš Keméry. S týmto stanoviskom možno súhlasiť len čiastočne. Ľavičiar by oponoval, že na základe princípu rovnosti štát musí dať vzdelanie každému, kto sa oň zaujíma. Kto naň nemá, bude sa učiť bezplatne. Pravičiar považuje štúdium za aktívum, ktoré bude absolvent vysokej školy zhodnocovať do konca svojho života, preto by zaň mal zaplatiť. V princípe majú pravdu obaja.

Platiť všetkým na všetko podľa nesystematického vzorca ľavice sa nedá. Financovanie všetkého všetkými si stredná a východná Európa s príliš krutými následkami odskúšali v minulom storočí. Na druhej strane, pravičiar musí pochopiť, že vysokoškolsky vzdelaní ľudia, ktorí v priemere viac zarábajú, zároveň viac o...

Celý článok si môžete prečítať tu »».