Daňová dohoda G7: Ak si myslíte, že nadnárodné firmy budú nútené platiť viac, nerozumiete fungovaniu daňových únikov 

Chystá sa transformácia daňového systému, ktorý bol navrhnutý začiatkom 20. storočia a ktorý jednoducho nie je vhodný na tento účel v 21. storočí? Alebo bude transformovať techniky vyhýbania sa daňovým povinnostiam a viesť k vytvoreniu úplne nového súboru systémov vyhýbania sa daňovým povinnostiam? 
Akciové trhy po celom svete sotva zaregistrovali to, čo má byť najväčšou transformáciou v zdaňovaní spoločností za posledných 100 rokov. A to nám dáva odpoveď na predchádzajúce otázky. Zdá sa, že zisky právnických osôb po zdanení sa pravdepodobne príliš nezmenia, ak vôbec.

Režim medzinárodného zdaňovania firiem, ktorý sa objavil na začiatku 20. storočia, hovoril o tom, že aktívny príjem z podnikania sa bude zdaňovať v mieste, kde sa podniká. Avšak veľká časť globálneho obchodu sa realizuje vo forme vnútropodnikového obchodu medzi dcérskymi spoločnosťami v rámci tej istej spoločnosti. Spoločnosti často prevádzajú veľkú časť ziskových aktivít na dcérske spoločnosti v jurisdikciách s nízkymi daňami, takže sa zdá, že príjem bol zinkasovaný práve tam. Vďaka tomu sú zdaňované na veľmi nízkych úrovniach.



Regulačné orgány sú si príliš dobre vedomé týchto techník vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré sa nazýva transferové oceňovanie. Na zastavenie týchto postupov zaviedli celú skupinu predpisov, ale zdá sa, že to nemalo požadovaný účinok. Namiesto toho vznikol iný typ schém vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré sa nazývajú jurisdikčná arbitráž. Využívajú nezrovnalostí medzi konkurenčnými právnymi jurisdikciami a pomáha vyhýbať sa regulácii v dôsledku regulačnej nejednotnosti. Takéto systémy využívajú medzery, alebo opomenutia v právnych predpisoch jednej krajiny na to, aby boli v rozpore s pravidlami inej krajiny.

Napríklad spoločnosť Apple využila rozdiel medzi pravidlami v Írsku a USA, pokiaľ ide o zdaňovanie príjmu z podnikania (známe ako daňová rezidencia), na vytvorenie dvoch dcérskych spoločností v Írsku, ktoré nemali daňovú rezidenciu nikde. Spoločnosť Apple pridelila týmto dvom dcérskym spoločnostiam väčšinu svojich príjmov z predaja mimo USA. A keďže tieto dcérske spoločnosti neboli nikde daňovým rezidentom, nemohli nikde platiť daň. To je v súčasnosti predmetom sporu, ktorý proti spoločnosti Apple vedie Európska komisia. Spoločnosť Amazon naopak vyvinula systém interných prevodov, ktorý využíva výhody veľkorysého amerického systému daňových úľav. Prenesením strát z medzinárodného segmentu do USA tak platí  minimálne alebo nulové dane. 



Jurisdikčná arbitráž je iba pre začiatočníkov. Sofistikované firmy, ako napríklad Amazon, využívajú tiež účtovné pravidlá v spojení s finančnými nástrojmi, ako sú deriváty a swapy, na úpravu samotných účtovných údajov, ktoré sa používajú pri výpočte daní. Dokážu upraviť umiestnenie, načasovanie alebo dokonca účtovné kategórie príjmu, obratu a podobne, aby presunuli zisky buď z jedného miesta na druhé, alebo často do budúcnosti, ktorá ani nepríde. 

Nový systém dohodnutý v Londýne je zameraný na niektoré z týchto techník. Po prvé, navrhuje zaviesť globálne minimálne 15-percentnú daň z príjmu právnických osôb. Štúdia Tax Observatory uvádza, že by Európska únia mohla od nadnárodných spoločností získať ročne na daniach okolo päťdesiat miliárd eur navyše, ak sa OECD zhodne na sadzbe vo výške 15 percent. Štúdia upozorňuje, že k účinnosti minimálnej dane nie je ani nevyhnutné jej prijatie všetkými krajinami. „Pokiaľ bude minimálnu daň uplatňovať rad materských krajín nadnárodných firiem, daňové raje už nebudú môcť lákať ponukou nízkych sadzieb," uvádza štúdia.

Skúsme si to rozobrať. Je nepravdepodobné, že by hospodársky subjekt vybral so sídlo v daňovom raji, ako sú napríklad Kajmanie ostrovy alebo Bermudy, aby sa zbavil daňových povinností, pretože existuje dostatok pravidiel na zabránenie takýchto daňových únikov, ktoré to znemožňujú. Napriek tomu sa dcérske spoločnosti na Kajmaních ostrovoch, Bermudách, alebo v skutočnosti v Holandsku, Luxembursku, Švajčiarsku, Írsku alebo Singapure, často používajú ako súčasť zložitých systémov jurisdikčnej arbitráže. Nulové zdanenie hrá v týchto systémoch dôležitú úlohu.

Stále je ťažké predpovedať, či globálna minimálna sadzba dane dokáže ovplyvniť schémy, ako je írske nastavenie spoločnosti Apple „bez daňovej rezidencie“. Rovnako zostáva v tejto fáze záhadou, ako to môže ovplyvniť daňovú pozíciu Amazonu. Preto skupina G7 prišla aj s ďalším prvkom nových pravidiel: daň sa musí platiť tam, kde dôjde k predaju, a nie tam, kde je operácia zaregistrovaná. Ak by bola dohoda prijatá, schéma spoločnosti Apple by už nefungovala, pretože dcérske spoločnosti Apple by platili daň tam, kde predávajú svoje výrobky.

Už v tejto chvíli môžeme očakávať nové spôsoby obchádzania pravidiel. Dohoda sa týka iba veľmi veľkých firiem, aj keď to, čo znamená „veľmi veľká“, stále nie je známe. Ovplyvní to iba firmy s ročnou ziskovou maržou 10 % a viac. Ak by bola dohoda skutočne silným nástrojom, podľa pravidla „veľmi veľkej“ by mohlo dôjsť k rozpadu najväčších firiem. Namiesto toho by sme mali skupiny technicky nezávislých spoločností, ktoré sa správajú ako aliancia, aby zabezpečili, že celá operácia bude pod prahovou hodnotou. Niečo podobné sme mohli vidieť pri náraste odvetvia takzvaného „tieňového bankovníctva“. Kvôli prísnej bankovej regulácii vznikli nezávislé spoločnosti, ktoré spoločne pôsobia ako banky, ale takto nepotrebujú bankovú licenciu. 

Britský minister financií Rishi Sunak o dohode povedal, že táto reforma má zabezpečiť férovosť zdaňovania firiem, to znamená, aby firmy platili spravodlivé dane na správnych miestach. Ale nebude to skôr tak, že táto dohoda len povzbudiť k presadzovanie nových techník zdokonalených nadnárodnými spoločnosťami pomocou sofistikovaného účtovníctva na pod zámienkou vytvárania straty? Inými slovami, dohoda síce môže byť transformačná, ale to, či to ovplyvní alebo neovplyvní výšku daní zaplatených podnikovým sektorom, je úplne iná vec.