J. Yellenová presadzuje vyššiu ako 15 % globálnu minimálnu daň

Americká ministerka financií Janet Yellenová bude tento týždeň tlačiť na svojich kolegov zo skupiny G20 (20 najväčších svetových ekonomík), aby stanovili globálnu minimálnu sadzbu dane z príjmu právnických osôb nad hranicou 15 %, na ktorej sa minulý týždeň dohodlo 130 krajín. Konečné rozhodnutie o daňovej sadzbe sa totiž očakáva až v ďalších fázach rokovaní. Uviedli to v utorok (6. 7.) večer predstavitelia amerického ministerstva financií.

Presná výška dane a potenciálne výnimky patria medzi otázky, o ktorých sa ešte nerozhodlo, aj keď 130 krajín minulý týždeň dosiahlo historickú predbežnú dohodu na parížskom stretnutí Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Tieto krajiny načrtli rámec pre globálnu minimálnu daň a prerozdelenie daňových práv pre veľké nadnárodné spoločnosti.

Očakáva sa, že túto dohodu schvália ministri financií G20 na stretnutí v piatok a v sobotu (9. a 10. 7.) v talianskych Benátkach.

Rokovania o globálnej minimálnej dani majú byť ukončené v októbri na samite lídrov G20, uviedol zdroj z ministerstva financií USA.

Administratíva prezidenta Joea Bidena medzitým doma navrhuje zvýšenie americkej minimálnej dane z nehmotného „zámorského“ príjmu spoločností na 21 % spolu s novou „vymáhateľnou“ daňou, ktorá by firmám zabránila odpočítať si dane odvedené v krajinách, ktoré neprijmú novú globálnu minimálnu sadzbu.

Podľa zdrojov z Washingtonu niekoľko krajín spolu s USA presadzuje globálnu daň vyššiu ako 15 %.

Do rokovaní o globálnych daniach v rámci OECD sa zapojilo 139 krajín, pričom deväť z nich sa k dohode nepridalo: Barbados, Estónsko, Írsko, Maďarsko, Keňa, Nigéria, Peru, Svätý Vincent a Grenadíny a Srí Lanka. Okrem Peru, ktoré sa zdržalo hlasovania pre vnútropolitickú krízu, ide o štáty, ktoré využívajú nízke daňové sadzby, aby prilákali nadnárodné spoločnosti.

Ďalšie zdroje uviedli, že Keni a Nigérii sa nepáčia záruky ponúkané rozvojovým krajinám a označili ich za nedostatočné. Írsko zase uviedlo, že podporuje opatrenie na prerozdelenie daní platených nadnárodnými spoločnosťami medzi krajiny, v ktorých podnikajú, ale stavia sa proti 15 % minimálnej sadzbe. Aj Maďarsko označilo 15 % sadzbu za príliš vysokú a tvrdí, že bude mať vplyv na ekonomickú aktivitu.