Súvislosti nominálneho a reálneho zbližovania

Každoročná príprava konvergenčného programu je jedným zo záväzkov vyplývajúcich z nadchádzajúceho vstupu do Európskej únie, ktoré automaticky znamená členstvo v Hospodárskej a menovej únii.

Cieľom konvergenčného programu, predkladaného v týchto dňoch ministerstvom financií, je poskytnúť jasný pohľad na zámery hospodárskej politiky na Slovensku a predstaviť obraz o tom, ako pokročiť v reálnej a nominálnej konvergencii. Konvergenčný program obsahuje jasne dostatočne definované ciele vlády v oblasti hospodárskej politiky v horizonte do roku 2010.

Zahmlené súvislosti

Konvergenčný program sa detailne zaoberá stratégiou plnenia maastrichtských kritérií. Ako cieľ fiškálnej politiky definuje zníženie deficitu verejných financií na tri percentá HDP do roku 2006 a dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti verejných financií do roku 2010. Menová a kurzová politika sú zamerané na cenovú stabilitu a relatívnu stabilitu výmenného kurzu. Konvergenčný program deklaruje zámer Slovenska vstúpiť do eurozóny v roku 2008 až 2009.

Konvergenčný program jasne definuje hospodársku politiku. Deklaruje, že jej charakter urýchli reálnu konvergenciu Slovenska. Súvislosti a vzťahy, na základe ktorých je toto tvrdenie postavené, však v konvergenčnom programe ostávajú zahmlené.

Reálna konvergencia

Konvergencia musí prebiehať nielen v oblastiach definovaných maastrichtskými kritériami (nominálna konvergencia), ale aj znižovaním rozdielov vo výkonnosti ekonomík (reálna konvergencia). Maachstrichtské kritériá špecifikujú ekonomické "úlohy" v troch okruhoch - znižovanie rozpočtových deficitov a objemov verejných dlhov pod definované hranice, dodržiavanie určených relácií v miere inflácie a úrokových sadzbách a stabilizácia výmenného kurzu. Plnenie týchto úloh má priamy dosah na vývoj porovnateľnej cenovej hladiny (CPL - comparative price level) domácej ekonomiky vo vzťahu k priemernej cenovej hladine EÚ. Zvyšovanie porovnateľnej cenovej hladiny SR však je v nemalom rozpore s dodržiavaním maastrichtských kritérií. Čo sa týka reálnej konvergencie, jej indikátorom je ekonomická výkonnosť krajiny vyjadrená ako hrubý domáci produkt na jedného obyvateľa v parite kúpnej sily.

Korigované porovnávanie

Parita kúpnej sily (PKS) sa zisťuje na základe rozsiahleho štatistického spracovania údajov o cenách porovnateľných tovarov a služieb, ktoré organizuje Eurostat v spolupráci s OECD každé tri roky. Ekonomická úroveň SR meraná HDP na obyvateľa v PKS predstavuje niečo vyše 50 percent priemeru súčasnej EÚ. Pritom porovnateľná cenová hladina HDP Slovenskej republiky je približne na úrovni 40 percent priemernej cenovej hladiny v EÚ. Znamená to, že koeficient ERDI (kurzová odchýlka) dosahuje hodnotu okolo 2,5. Reálna kúpna sila jedného eura je...

Celý článok si môžete prečítať tu »».