Emisia eurobondov výrazne zníži dlhovú službu
Pridajte názor29. 4. 2004 - Plánovaná emisia desaťročných eurobondov v objeme 1 mld. eur by podľa ministra financií Ivana Mikloša mala výrazne prispieť k úsporám v oblasti dlhovej služby.
BRATISLAVA - Plánovaná emisia desaťročných eurobondov v objeme 1 mld. eur by podľa ministra financií Ivana Mikloša mala výrazne prispieť k úsporám v oblasti dlhovej služby. Ako uviedol v stredu po rokovaní vlády, emisiou sa pokryje splátka istiny štátneho dlhu splatná v tomto roku v objeme asi 500 mil. eur. Ďalej sa čiastočne reštrukturalizuje istina štátneho dlhu, čím by sa mali dosiahnuť výrazné úspory v dlhovej službe, pretože podmienky na trhoch sa neustále vylepšujú voči SR najmä kvôli pozitívnemu ekonomickému vývoju a zlepšovaniu ratingov. "Na budúci týždeň sa uskutoční road show, teda informovanie potenciálnych investorov - záujemcov o kúpu týchto eurobondov," uviedol Mikloš.
Dlhopisy budú pevne úročené. Sprostredkovateľmi emisie v zahraničí by mali byť spoločnosti ABN AMRO Bank N.V., Dresdner Kleinwort Wasserstein a Morgan Stanley & Co International Limited. Ako pre agentúru SITA uviedol vedúci odboru riadenia dlhu z Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) Tomáš Kapusta, dlhopisy budú kótované pravdepodobne na Amsterdamskej burze. "Emisia by sa mala uskutočniť v polovici mája," povedal Kapusta. Finančné prostriedky získané z vydania štátnych dlhopisov sa použijú na krytie splátok istín štátneho dlhu v roku 2004.
Vydanie emisie štátnych dlhopisov je v súlade so Stratégiou riadenia štátneho dlhu do roku 2006, ktorú schválila vláda v októbri 2003. MF sa rozhodlo pre novú emisiu vzhľadom na potrebu prefinancovania zahraničnej emisie štátnych dlhopisov SR vydanej v roku 1999 a splatnej 23. júna 2004. Vydanie štátnych dlhopisov na zahraničnom kapitálovom trhu v roku 2004 má umožniť čiastočne znížiť a rozložiť refinančné riziko štátneho dlhu SR v roku 2004. Časť získaných prostriedkov sa použije na splatenie emisie v hodnote 500 mil. eur splatnej 23. júna 2004, časť na splácanie ostatných devízových záväzkov štátu.
Sprostredkovateľov vybrala komisia, ktorá pozostávala zo zástupcov MF a zástupcov ARDAL. V prvom kole komisia analyzovala a posudzovala osemnásť ponúk finančných inštitúcií a zamerala sa na splnenie základných kritérií hodnotenia a výhodnosť podmienok. Po preskúmaní ponúk do druhého kola postúpili s najlepšími ponukami ABN AMRO Bank N.V., Credit Suisse First Boston, Deutsche Bank AG, Dresdner Kleinwort Wasserstein, J.P. Morgan Europe Limited, Lehman Brothers International, Morgan Stanley & Co International Limited, WestLB AG.