Cirkulárna ekonomika: Od redukcie k prehodnoteniu

Niet pochýb o tom, že dnes sú firmy podporované alebo tlačené inštitúciami, aby vynakladali veľké úsilie na prechod od lineárneho ekonomického modelu k udržateľnejšiemu. Cieľom je, aby zdroje a materiály zostali v rámci dodávateľského reťazca čo najdlhšie, aby sa Zem mohla regenerovať a zároveň aby sa našla rovnováha medzi hospodárskym pokrokom, sociálnym rozvojom a starostlivosťou o životné prostredie, ktorá je potrebná pre blaho občanov. Urobiť to správne však nie je také jednoduché ani samozrejmé.

Ak sa vrátime na začiatok 20. storočia, v roku 1913 sa začala nová priemyselná éra, fordizmus, inšpirovaný montážnou linkou Ford, založená na sériovej výrobe špecializovanou pracovnou silou. V 70. rokoch ho nahradil toyotizmus, produkčný model z dielne Toyoty, ktorý bol na Západe pokrstený ako štíhla výroba. Jej princípy sú založené na určení hodnoty produktu pre zákazníkov a definovaní hodnotového reťazca. Zo začiatku bolo najpraktickejším spôsobom uplatňovania týchto princípov zamerať sa na plytvanie, teda to, čo neprináša pridanú hodnotu, a pomocou jednoduchých nástrojov a tímovej spolupráce sa ho snažiť eliminovať alebo redukovať. To je základná myšlienka takmer všetkých zlepšovacích systémov, ktoré v súčasnosti vo firmách fungujú.

Tento koncept redukcie bol implicitne zahrnutý v samotnej definícii štíhlej výroby a v skutočnosti je dnes množstvo stratégií udržateľnosti podnikania orientovaných na znižovanie spotreby alebo surovín. Nie je to zlý prístup, avšak redukcia je len jedným z faktorov cirkulárnej ekonomiky. Prehodnotenie je skutočný posun paradigmy. Uveďme si niekoľko príkladov. 

Zníženie zdrojov
V súlade so stratégiou zameranou na znižovanie zdrojov niektoré továrne zavádzajú systémy zamerané na znižovanie množstva vody odosielanej do čistiarne. Tým sa znižuje spotreba vo výrobných procesoch bez zhoršenia ich kvality a následne sa zlepšujú ukazovatele produktivity podniku. Bolo by však toto riešenie pre továreň udržateľné zo sociálneho a environmentálneho hľadiska, ak by sa v dôsledku tohto zníženia zvýšilo zaťaženie znečisťujúcimi látkami na liter vody?

Zhodnocovanie odpadu
Iné priemyselné stratégie sa snažia zhodnocovať odpad, ktorý produkujú, tým, že mu dajú nové využitie a tiež sa snažia znížiť vplyv, ktorý tento odpad vytvára v ich továrňach. Napríklad v potravinárskom sektore sa vďaka vývoju nových biotechnológií skúmajú obchodné modely prepojené s novými produktmi, ktoré možno extrahovať zo súčasného odpadu zo surovín. V niektorých prípadoch nie je možné tieto obchody realizovať, pretože objem vyprodukovaného odpadu nestačí na začatie procesu transformácie. Malo by v týchto prípadoch zmysel zvýšiť používanie týchto surovín, aby sa minimalizovalo ich čisté využitie so širším a komplexnejším pohľadom na celý váš hodnotový reťazec?



Priemyselná symbióza
Ďalšou možnou cestou je priemyselná symbióza. Táto stratégia počíta so spoluprácou medzi spoločnosťami, takže odpad jednej môže byť potravou tej druhej. Prečo sa však uspokojiť so zdrojmi, ktoré získate z firemných procesov, a nevytvoriť spoločný návrh? Predpokladajme, že spoločnosť používa vo svojom výrobnom procese vodu a pred úpravou v čističke môžu živiny rozpustené vo vode z umývania zeleniny pomôcť zlepšiť úrodu okolitých plodín. Mohol by farmár použiť túto vodu? Čo by sa stalo, keby priemyselný podnik zvýšil svoju spotrebu a zohľadnil vo svojom procese vodu, ktorú farmár potrebuje? V tomto prípade by sa po použití, možno s vyšším prietokom, predávala za cenu, ktorá by mohla byť ešte nižšia ako cena, ktorú by musel farmár zaplatiť za vodu pôvodne.

Obehové hospodárstvo nám navrhuje radikálnu zmenu prístupu k tomu, čo zvyčajne robíme. Nebude stačiť robiť malé úpravy, ak budeme pokračovať v tom, čo sme robili doteraz. Musíme sa zamerať na prehodnocovanie. Aj keď to nie je nič jednoduché a nedá sa to nasadiť okamžite. Okamžitý nebol ani prechod od fordizmu k toyotizmu. Neustále zlepšovanie dnes už nie je možné bez základného princípu znižovania odpadu. Prispôsobenie výrobných modelov udržateľnému obehovému hospodárstvu je nevyhnutnou zmenou, a ak bude dobre pochopená a prehodnotená, určite ju ocenia budúce generácie.