Analýza: Na čo vynakladá slovenská domácnosť najväčšiu časť rodinného rozpočtu? 

Podľa definície Štatistického úradu SR hrubé peňažné výdavky zahŕňajú všetky platby domácnosti a všetky prostriedky vynaložené na nákup tovarov a služieb.

Naša priemerná domácnosť vynaložila každý mesiac zhruba 17 % svojich celkových výdavkov na potraviny a nealko nápoje a ďalších 15 % smerovalo na bývanie a energie. Z toho samotné energie (elektrina, plyn, kúrenie, palivá) predstavujú približne 9 % z celkových výdavkov domácnosti.      

Najväčšou výdavkovou položkou sú ostatné hrubé výdavky, ktoré tvoria až 27 % z celkových výdavkov domácnosti. Tie zahŕňajú dane z príjmov, z majetku, zdravotné a sociálne poistenie a taktiež aj splátky pôžičiek. Štvrtou najvýznamnejšou položkou našich výdavkov je doprava, ktorá odčerpáva viac než 9 % z našich celkových mesačných výdavkov. No a okolo 5 % z celkových výdavkov vynakladáme na rozličné tovary a služby, na rekreáciu a kultúru a taktiež na hotely a reštaurácie.

A ak sa bližšie pozrieme aj na štruktúru potravinových výdavkov domácnosti zistíme, že najviac peňazí vynakladáme na mäso a mäsové výrobky, ďalej mliečne, syrové výrobky a vajcia a treťou najväčšou položkou sú chlieb, pečivo a obilniny.

Aká je štruktúra výdavkov v prípade domácnosti dôchodcov?
Štruktúra výdavkov domácnosti dôchodcov je do istej miery odlišná. Zatiaľ čo pri priemernej domácnosti sú najväčšou položkou výdavky na dane, poistenie a splátky pôžičiek, tak v prípade dôchodcov predstavujú najväčšie výdavky potraviny a bývanie a energie. 

Až 27 % celkových výdavkov takejto domácnosti tvoria potraviny a nealko nápoje a ďalších 25 % predstavujú výdavky na bývanie a energie. Z toho samotné výdavky na elektrinu, plyn a palivá sa podieľajú až zhruba 17 %-ami na celkových výdavkoch domácnosti dôchodcov. Výdavky na potraviny a na bývanie a energie majú teda v domácnostiach dôchodcov vyšší podiel na celkových výdavkoch. Je to dané tým, že príjem a teda aj celkové výdavky dôchodcov sú nižšie ako pri pracujúcich ľuďoch, takže väčšiu časť rozpočtu vynakladajú práve na základné životné potreby. Vyššie výdavky dôchodcov na potraviny sú ale napríklad dané aj tým, že sa menej často stravujú v reštauráciách. A vyššie výdavky na energie môžu byť zapríčinené aj tým, že dôchodcovia často bývajú v starších a teda aj energeticky náročnejších domoch. Môžeme teda povedať, že domácnosti dôchodcov sú zraniteľnejšie v prípade rastúcich cien potravín či zvyšovania regulovaných cien energií, keďže tieto položky odčerpávajú väčšiu časť ich rozpočtu. 

Ostatné hrubé výdavky, zahŕňajúce dane, poistenie a pôžičky, sú síce treťou najväčšou výdavkovou položkou, ale tvoria “len” 9 % z výdavkov domácnosti dôchodcov. Menej ako priemerná domácnosť vynakladajú dôchodcovia aj na dopravu (6,5 % z celkových výdavkov) alebo tiež na hotely a reštaurácie (3,4 % z výdavkov). Naopak, väčšiu časť z ich celkových výdavkov im odčerpávajú výdavky na zdravotnícke služby (až 5,3 % z výdavkov).

Ako sa vyvíjajú výdavky domácnosti v tomto a budúcom roku?
Údaje uvedené v tabuľke pochádzajú z roku 2019, ale percentuálne podiely jednotlivých výdavkov budú veľmi podobné aj dnes. Štruktúra výdavkov sa totiž tak rýchlo nemení. Vyššia inflácia ale spôsobuje, že ceny tovarov a služieb rastú, a teda sa zvyšujú aj výdavky našich rodinných rozpočtov. 

V tomto roku priemerná slovenská domácnosť vynaložila zrejme viac peňazí na potraviny, keďže ich ceny hlavne od druhého polroka 2021 výrazne rastú. Okrem toho, pandémia, častá práca z domu a zatvorené reštaurácie viedli k tomu, že sme častejšie varili doma, a to zvýšilo aj našu spotrebu potravín. Na druhej strane pandémia znížila naše výdavky napr. na reštaurácie, kaviarne, hotely, zábavu, umenie, kultúru či rôzne služby, ktorých činnosť bola a je obmedzená.

Pre budúci rok zase bude platiť, že porastú naše výdavky na energie kvôli zvýšeniu regulovaných cien elektriny a plynu. 

Autorom je Jana Glasová, analytička 365.bank.