Ako sa reforma nemá robiť

Najhorší scenár sa stáva skutočnosťou – z dôchodkovej reformy nebude nič ani v tomto volebnom období. Ak by sa mala stihnúť, muselo by Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR predložiť návrh základného zákona o sociálnom poistení na decembrové rokovanie vlády SR. Parlament ho inak neschváli začiatkom budúceho roka a Sociálna poisťovňa nestihne technickú prípravu reformy tak, aby mohol byť účinný od 1. januára 2003 (pôvodný termín bol dokonca 1. júl 2002).

Dnes je posledný novembrový deň a o návrhu zákona ešte nerokovali ekonomickí ministri a neprediskutovali ho ani sociálni partneri. Na tripartitnej pôde bude horúco a čakajú sa dlhé ťahanice. Zamestnávatelia nechcú preplácať prvých desať dní práceneschopnosti, odborári kategoricky odmietajú vládou schválené predlžovanie dôchodkového veku žien.

Podľa MPSVR sa decembrový termín nestihne údajne pre neoblomnosť silových rezortov. Chcú vlastný dôchodkový systém a pripravujú osobitný zákon o dôchodkoch pre policajtov a vojakov. Existenciou dvoch systémov sa rúca jeden zo základov, na ktorom malo stáť nové dôchodkové poistenie – univerzálnosť, teda rovnaké kritériá pre všetkých. Následne sa zrúti viacero väzieb, čo môže znamenať koniec reformných prác. Bez definitívneho základného zákona o priebežnom financovaní a vytvorení osobných účtov poistencov je totiž zbytočné pripravovať kapitalizačný pilier. Všetky debaty a prípravné práce budú mať len nezáväzný charakter.

Vláda si dôchodkovú reformu stanovila ako jednu z najdôležitejších priorít, hoci spočiatku to tak vôbec nevyzeralo. Dlho otáľala a neskôr nebola schopná zabezpečiť koordináciu tejto zložitej legislatívnej i finančnej operácie. Pričinil sa o to aj minister Peter Magvaši, ktorý chcel slávu len pre seba a napokon len ukázal, ako sa reforma nemá robiť. Bez sústredeného záujmu, komplexného pochopenia problému, zhody odborníkov a dialógu s verejnosťou. Najmä nenaplnené...

Celý článok si môžete prečítať tu.