Ekonómia s dušou: Nemali by sme sa sústrediť na materiálne potreby, ale na človeka samotného 

Prehodnotiť úlohu, ktorú môže zohrávať hospodárstvo a podnikanie, má v úmysle Františkova ekonomika, iniciatíva podporovaná pápežom. Zamyslieť sa nad ekonomickými a obchodnými modelmi, ktoré môžu umožniť integrálny rozvoj ľudí.

Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov prijalo 10. decembra 1948 Všeobecnú deklaráciu ľudských práv. Tento dokument bol míľnikom v histórii, pretože po prvý raz konsenzuálnym spôsobom stanovil, aké základné ľudské práva by mali byť chránené všade vo svete. Odvtedy bola deklarácia preložená do viac ako 500 jazykov a inšpirovala k prijatiu mnohých medzinárodných zmlúv. Pozostáva z tridsiatich článkov, na čele ktorých stojí uznanie dôstojnosti ľudí.

Ochrana základných ľudských práv je okrem univerzálneho účelu aj prierezovou témou. Apeluje priamo na právne, politické a ekonomické štruktúry. Nie je však cudzia ani náboženstvu, pretože nie je ťažké nájsť spoločnú reč s rôznymi vierovyznaniami. Najmä v Katolíckej cirkvi sa v sociálnej náuke riešila hodnota ľudských práv, ich základ, nedotknuteľnosť a ich vzťah k morálnym povinnostiam osoby.

Učenie pápeža Františka však v tomto smere prináša nový obsah, najmä pre jeho pozornosť k právam tých najzraniteľnejších a jeho obavy z kolektívnych problémov, akými sú klimatické zmeny. Oba problémy si vyžadujú angažovanosť spoločností pri ich riešení a sú stredobodom toho, čo je známe ako Františkova ekonómia. 

Františkova ekonómia sa zrodila v roku 2019 v snahe pápeža spojiť mladých ekonómov a podnikateľov z celého sveta, aby navrhli oživiť myšlienku spravodlivejšej a inkluzívnejšej ekonomiky. Za krátky čas sa však rozrástla na hnutie zahŕňajúce podnikateľov a odborníkov zo všetkých oblastí života. Nositeľ Nobelovej ceny za mier Muhammad Yunus a americký ekonóm Jeffrey Sachs sú príkladom osobností, ktoré sa zúčastnili na jej podujatiach.

Hnutie má jasnú františkánsku inšpiráciu. Veľkorysosť, solidarita a kultúra spoločenstva sú niektoré z hodnôt, ktoré dávajú život jej rozvoju. Humanistické a inkluzívne posolstvo svätého Františka z Assisi s jeho koncepciou bratského života je odkazom pri hľadaní myšlienok o ekonomickom modeli, ktorý pôsobí v prospech všetkých a zároveň zaručuje úctu k „našej sestre, matke Zemi“ .

S týmto odkazom sa ekonomické problémy nastoľujú z iného uhla pohľadu: namiesto toho, aby sa vychádzalo z materiálnych potrieb ľudí, je východiskom reflexie človek sám.



Františkova ekonómia navrhuje ekonomiku zameranú na človeka. Hoci je celé teoretizovanie v ekonomických vedách postavené implicitne alebo explicitne na určitej koncepcii ľudskej bytosti, jedinečné je tu chápanie osoby nie ako autonómnej bytosti (predpoklad v modernom myslení), ale ako bytosti vzťahovej. Táto predstava, dozrievaná stáročiami v kresťanstve, stavia cieľ blaha človeka do pozície, ktorá do značnej miery závisí od kvality vzťahov. Preto inšpiruje myšlienku ekonomiky, ktorej konečným cieľom nie je nič iné ako podpora bratstva, spoločného dobra, ochrany životného prostredia a predovšetkým rešpektovania dôstojnosti človeka a jeho integrálneho rozvoja.

Pápež František trvá na integrálnom rozvoji človeka, čo je evidentné. Vo svojom vysvetlení nás odkazuje na encykliku Populorum progressio, ktorá hovorí o integrálnom rozvoji človeka takto: „Rozvoj sa neobmedzuje na jednoduchý ekonomický rast. Aby bol autentický, musí byť integrálny, to znamená podporovať všetkých ľudí a celého človeka."

Vynikajú z toho dve myšlienky. Potreba, aby to nebolo vylúčené z koncepcie rozvoja a chápanie človeka ako dočasného subjektu, ktorý sa vo svojej potencialite a krehkosti časom rozvíja vo všetkých svojich dimenziách (telo, duša a duch) prostredníctvom vlastných skúseností.

Je jasné, že presadzovanie takéhoto obchodného modelu kladie nároky na podnikateľskú komunitu, politickú triedu a ekonómov, no o nič menej na spotrebiteľov. Františkova ekonómia sa pokúša spustiť globálny proces úvah o inom spôsobe fungovania hospodárstva či podnikania, založenom na jasnom presvedčení o potrebe zahrnúť iné pojmy, účely a protagonistov do nového ekonomického príbehu.

Aby sa tento príbeh stal skutočnosťou, vyžaduje si iniciatívy schopné nielen začleniť do diskurzu ďalšie prvky, ale aj korigovať negatívne dôsledky odvodené z ekonomických modelov, ktoré sú síce platné a účinné v konkrétnom momente histórie, ale v danom momente sú škodlivé. Okrem uspokojovania základných materiálnych potrieb ľudí je dnes v stávke integrita ľudskej bytosti, jej budúcnosť a prostredie, v ktorom sa vyvíja. V tomto zmysle dáva Františkova ekonómia ekonomike vyšší a transcendentnejší účel. Vynára sa tu však otázka: bude to efektívnejšia ekonomika? Pravdepodobne nie, hoci je robustnejšia, a teda odolnejšia v nepredvídateľnom prostredí, aké tu máme dnes. Preto prehodnotenie obchodného modelu zahŕňa aj prehodnotenie kritérií na meranie jeho výsledkov. Nie nadarmo pápež František pri mnohých príležitostiach zopakoval potrebu dať dušu ekonómii zajtrajška, pričom vo svojom hodnotení istým spôsobom navrhol inú úvahu.

S týmito premisami by sa dalo predpokladať, že uvedenie Františkovej ekonómie do praxe, bez ohľadu na varianty, ktoré si osvojí, bude do určitej miery obsahovať ekonomiku „hmoty“ ekonomických udalostí, aby sa mohla opäť zakoreniť v srdci, odkiaľ vyklíčil aj podnikateľský život.