Daňová reforma: Čo navrhuje ministerstvo a čo potrebuje Slovensko

Hodnotenie MF SR navrhovanej daňovo-odvodovej reformy (v časti firmy)
Zmeny navrhované Ministerstvom financií pre firmy sú skôr kozmetického charakteru, od zníženia sadzby dane o dva percentuálne body a zvýšenie korporátnej sadzby pre oligopoly/monopoly a banky. Pozitívne vnímam nový prvok v zdaňovaní firiem, a to navrhované zavedenie skupinového zdaňovania na Slovensku. Takáto možnosť zdaňovania, ktorá spočíva v tom, že prepojené podniky podávajú jedno konsolidované daňové priznanie, umožní zápočet strát a ziskov za skupinu. Je to riešenie, ktoré funguje aj v okolitých krajinách ako Nemecko a Rakúsko. V oblasti dane z príjmov sú však potrebné aj ďalšie stimulačné prvky, po ktorých volajú podnikatelia. Takými prvkami je zefektívnenie nástrojov na podporu výskumu a vývoja, skrátenie lehoty odpisovania majetku, ktorý reflektuje reálny čas použitia, zlepšenie podmienok pre zatraktívnenie start upov, uvoľnenie podmienok pre umorovanie daňových strát atď. 
 
Nad rámec týchto zmien chýba Slovensku koncepcia, v čom chce byť Slovensko konkurencie schopné a byť iné oproti svojim susedom. Slovensko pred dvoma dekádami vytvorilo priestor pre automobilový sektor a montážne závody. Avšak všetky aktivity s vyššou pridanou hodnotou súvisiace s automobilovým priemyslom, ako je výskum a vývoj, zostávajú mimo Slovenska. Na Slovensku by mala byť ochota vytvoriť priestor pre nové oblasti ekonomiky, kde nebude mať Slovensko oproti okolitým krajinám konkurenciu. 



Môžeme sa pozrieť na USA, ktoré pomohlo vzniku Silicon Valley ako systému, ktorý láka tie najlepšie globálne IT firmy. Írsko vytvorilo priestor pre holdingové štruktúry v rámci Európy vďaka zjednodušeniu podmienok na podnikanie a výhodnému zdaneniu. Preto práve tam majú firmy ako Google, Facebook svoje európske sídlo. Izrael sa zameral na podporu všetkých start-upov.

Skutočne nemá Slovensko žiadnu ambíciu v niektorej oblasti ekonomiky, kde bude hrať prvé miesto v porovnaní s okolitými krajinami?

Uvedené si vyžaduje určite hlbšiu analýzu, príležitosti však existujú napríklad v podobe vytvorenia prvotriednych podmienok na prilákanie spoločností zo segmentu biotechnológií v medicíne a farmácii, ktoré dajú vznik pracovným miestam s vysokou pridanou hodnotou, pritiahne na Slovensko mozgy aj zo zahraničia a zapoja do výskumu a vývoja aj slovenské univerzity. Na to, aby Slovensko prilákalo takéto investície, si musíme zadefinovať cieľ a prispôsobiť tomu legislatívu a poskytované výhody pre špecifický typ firiem. 

Reštart po pandemickom poklese národného hospodárstva v situácii, keď sa súbežne s krokmi na dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050 budú nevyhnutne meniť základy ekonomiky, je ideálnou príležitosťou na zásadnú daňovú reformu v kontexte zmeny daňového mixu. Slovensko je po viac ako dvoch dekádach od posledných veľkých reforiem vlády M. Dzurindu zrelé na zásadné zmeny. 

Akú reformu Slovensko skutočne potrebuje (stimulácia zelenej ekonomiky cez zmenu princípov zdaňovania)
Slovensko je súčasťou ekologických cieľov EÚ. Tieto zmeny by sme nemali brať ako „nevyhnutné zlo“, ale ako príležitosť urobiť zo Slovenska lepšie a zároveň zdravšie miesto na život (jeden príklad za všetky: Slovensko patrí medzi najviac znečistené krajiny prachovými časticami PM10, v tejto súvislosti už čelíme žalobe Európskeho súdneho dvora za slabú ochranu ovzdušia). Ekologizácii ekonomiky sa nevyhnutne musí prispôsobiť aj daňový systém a čím skôr sa tak stane, tým rýchlejšie sa podarí dosiahnuť vytýčené ciele.

Zásadná daňová reforma v daňovom mixe by mala byť po zásadnej reforme postavená na kombinácii sociálnych a ekologických opatrení, čiže konkrétne na dvoch princípoch:
•    vyššie daňové zaťaženie fosílnych produktov a všetkých technológií, ktoré znečisťujú životné prostredie
•    kompenzačné opatrenia na podporu ekologického správania a čiastočné vyváženie zvýšených životných nákladov

V praxi by opatrenia mohli vyzerať nasledovne:
Zmeny zvyšujúce náklady pre ľudí a firmy
•    vyššie daňové zaťaženie fosílnych palív (benzín, nafta, plyn, produkty z ropy...) a progresívne zdanenie spotreby týchto palív na základe výšky ročnej spotreby
•    zvýšenie dane pri prihlásení vozidiel na fosílne palivá, resp. zavedenie osobitnej ekologickej dane v závislosti od objemu vypúšťaných emisií
•    zvýšenie cestnej dane, resp. zavedenie cestnej dane pre všetky vozidlá (dnes platia cestnú daň len podnikatelia).

Zmeny znižujúce náklady pre ľudí a firmy
Keďže vyššie uvedené opatrenia zaťažia peňaženky firiem a ľudí, je potrebné súbežne pristúpiť k zníženiu daňového zaťaženie pre firmy a obyvateľov:
•    zníženie sociálnych a zdravotných odvodov pre firmy, živnostníkov a zamestnancov
•    odmeňovanie ekologicky zodpovedného správania (štát by odmeňoval ľudí, ktorí majú nízku spotrebu energií, využívajú elektromobil alebo autá s nízkymi emisiami, využívajú verejnú dopravu...)
•    výrazný rozvoj verejnej dopravy z EÚ fondov (na úkor výstavby nových ciest) a vyššia investícia do rekonštrukcií starších budov
•    obmedzenie miery premeny poľnohospodárskej pôdy na zastavené plochy a výrazná podpora zahusťovania výstavby v už existujúcich územiach.

Podobným smerom sa vydalo od budúceho roka Rakúsko a od zmeny filozofie daňového systému si sľubuje rýchlejší prechod na zelenú ekonomiku. Slovensko má dnes rovnakú štartovaciu pozíciu ako vyspelé európske štáty v otázke zelenej ekonomiky a je len na otvorenosti a vizionárskom prístupe politikov, či túto príležitosť dokážeme využiť.