Zisk z predaja kryptomien musia firmy zdaniť, bežní investori však zaplatia štátu oveľa viac

S príchodom konca roka si firmy pomaly pripravujú podklady pre uzatvorenie účtovníctva. Ak počas roka investovali do kryptomien a predali ich, či vymenili za iný majetok, musia z vykázaného zisku zaplatiť daň. Naopak, na prípadné straty z investícií sa v daňovom priznaní nepozerá. Iná situácia je pri bežných investoroch, fyzických osobách, ktorá musia pri dosiahnutí zisku zaplatiť nielen daň z príjmu, ale aj zdravotné odvody. 

Kedy zdaniť príjem z predaja alebo výmeny
Základnú otázku, ktorú by si mal každý investor položiť, je spôsob zdaňovania ziskov z kryptomien alebo digitálnych aktív. Definovanie týchto investičných nástrojov je pritom veľmi široké. Kryptomena predstavuje digitálny nosič hodnoty, ktorý nie je vydaný alebo zaručený centrálnou bankou alebo orgánom verejnej moci a nie je nevyhnutne viazaný na zákonné platidlo. Takéto meny nemajú právny štatút meny alebo peňazí, ale niektoré osoby, či státy ho akceptujú ako nástroj výmeny, ktorý možno elektronicky previesť, uložiť alebo s ním elektronicky obchodovať. 

V prípade, že investor vymení kryptomenu za inú menu, tovar alebo službu, nemá tento príjem oslobodený od dane. „Takýto príjem musí investor zdaniť v príslušnom roku, v ktorom danú transakciu uskutočnil. Ocení ju pritom reálnou hodnotou kryptomeny k dátumu výmeny, teda trhovou cenou,“ vysvetľuje Dušan Vanek, advokát pôsobiaci v advokátskej kancelárii CMS v Bratislave. Z pohľadu zdanenia je predajom kryptomeny akákoľvek jej výmena. Napríklad aj taká, keď sa kryptomena vymení za majetok alebo ňou jej majiteľ zaplatí za poskytnutie služby, prípadne ju vymení za inú kryptomenu.

Zo zisku sa platia dane, straty sa nezapočítavajú
Ak podnikateľ alebo firma dosiahnu pri transakcii s kryptomenou zisk, je dôležité určiť, či bol predtým jej nákup zahrnutý alebo nezahrnutý do obchodného majetku. Medzi zásadné rozdiely pri kúpe kryptomeny na právnickú osobu v porovnaní s fyzickou osobou je najmä skutočnosť, že právnické osoby neplatia 14 % odvody na verejné zdravotné poistenie.  

Zároveň platí, že podnikatelia aj firmy, ktoré majú kryptomeny zaradené vo svojom majetku, majú povinnosť účtovať transakcie s nimi a povinnosť viesť daňovú evidenciu. Vo všeobecnosti platí, že dosiahnuté zdaniteľné príjmy je možné znížiť o výdavky preukázateľne vynaložené na ich dosiahnutie. 

Pri kryptomenách je zaujímavé, že ak sú výdavky na ich získanie vyššie ako príjem z ich predaja, rozdiel sa neberie do úvahy. A to preto, aby firma či podnikateľ nemohol dosiahnuť daňovú stratu. Podľa zistení právnickej kancelárie CMS momentálne neexistuje žiadne metodické usmernenie Finančnej správy SR o možnosti započítania strát vzniknutých pri obchodovaní s kryptomenami. „Avšak, dá sa očakávať, že príslušné usmernenie by mohol štát v dohľadnej dobe zverejniť,“ hovorí Dušan Vanek.

Bežní investori zaplatia zo zisku daň aj zdravotné odvody
Ak sa rozhodne spotrebiteľ investovať do kryptomien, považuje sa za fyzickú osobu nepodnikateľa. V prípade, že kryptomenu predá, príjem sa považuje za „ostatný príjem“ a výška dane, ktorú štátu odvedie, potom závisí od základu dane. 

Okrem dane z príjmu musí bežný investor zaplatiť z položky „ostatné príjmy“ aj zdravotné odvody vo výške 14 percent. „To sa môže javiť ako značná nevýhoda v porovnaní so zdaňovaním kryptomien v prípade, ak je daňovníkom právnická osoba. Tá zdravotné odvody neplatí,“ hovorí Dušan Vanek. Aj pri fyzických osobách, ktoré nie sú podnikateľmi, platí, že dosiahnutý zdaniteľný príjem je možné znížiť o výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie. Zdravotné odvody zaplatené z príjmu z predaja kryptomien je pritom možné uznať ako daňový výdavok. Ak však výdavky prevyšujú dosiahnuté príjmy, na rozdiel sa neprihliada.