Jednoduchšie tipovanie: Výsledky európskych futbalových zápasov sú čoraz predvídateľnejšie

Legendárny nemecký brankár Manuel Neuer raz povedal: „Môžete plánovať, ale to, čo sa stane na futbalovom ihrisku, sa predvídať nedá“. Nová vedecká štúdia však naznačuje, že výsledky futbalových zápasov sú čoraz predvídateľnejšie.

Vedci vyvinuli počítačový model na predpovedanie výsledkov futbalových zápasov na základe údajov z takmer 88 000 zápasov odohraných počas 26 rokov (1993-2019) v 11 hlavných európskych ligách. Model sa snažil predpovedať, či vyhrá domáci alebo hosťujúci tím, pohľadom na výkon v určitom počte predchádzajúcich zápasov. Tento model je jednoduchší ako najmodernejšie prediktívne modely, ktoré dnes používajú stávkové kancelárie. Vyžaduje si veľmi málo údajov a ľahko sa nastavuje, čo ponúka tú výhodu, že sa dá vrátiť v čase, povedzme o 20 rokov späť alebo viac. Dostupné údaje zo zápasov odohraných pred 20 rokmi by nemuseli byť dostatočne podrobné na to, aby dokázali „rozhýbať“ sofistikovanejšie modely. Táto jeho jednoduchosť znamená, že model bude menej presný ako zložitejšie prediktívne modely. Napriek tomu dokázal predpovedať výsledky správne približne v 75 % prípadov.

Vedci zistili, že v priebehu rokov je predpovedanie výsledkov futbalových zápasov čoraz jednoduchšie. Napríklad tento jednoduchý model dokázal správne predpovedať víťaza zápasu Bundesligy v 60 % zápasov v roku 1993, a až 80 % v roku 2019. Nie je to preto, že by bolo k dispozícii väčšie množstvo údajov, na ktorých by sa dali zakladať predpovede. Vedci model skúšali vždy s rovnakým množstvom údajov.

Zistenie, že futbalové výsledky sa stali predvídateľnejšími, vedcov spočiatku prekvapilo. Mysleli si, že viac peňazí a vyššie stávky museli urobiť hru konkurencieschopnejšou v priebehu času, a preto by sa dala v posledných rokoch očakávať menšia predvídateľnosť a väčšia dávka vzrušenia. Podrobnejšie preskúmanie údajov pomohlo pochopiť, prečo tomu tak nie je.

Keď sa pozreli na tímy v rovnakej lige v danej sezóne, zistili, že v posledných rokoch sa body medzi tímy rozdeľujú oveľa menej rovnomerne. Tento nepomer kvantifikovali výpočtom Giniho koeficientu (tradične používaného v ekonómii na meranie nerovnosti v bohatstve a príjmoch) bodov rozdelených medzi tímy na konci každej sezóny. To umožnilo zmerať bodový rozdiel medzi najsilnejším a najslabším tímom. Ukázalo sa, že za posledných 26 rokov sa rozdiel zväčšil, Giniho koeficient vzrástol o 70 % z 0,12 na 0,20 vo veľkých ligách. V podstate to znamená, že celkovo sa silnejšie tímy stali úspešnejšími, zatiaľ čo slabšie tímy sa stali menej úspešnými.

Potvrdzuje to myšlienku, že „bohatí bohatnú a chudobní chudobnejú“. Táto zväčšujúca sa priepasť by mohla byť výsledkom cyklu, v ktorom silnejšie tímy zarábajú viac peňazí, čo ich robí ešte silnejšími na hráčskom trhu, čo potom vedie k ešte silnejšiemu tímu.



Ďalší trend vo výsledkoch vedcom pomohol pochopiť, prečo by sa futbalové zápasy mohli stať predvídateľnejšími. Ako futbaloví fanúšikovia dobre vedia, mnohé z najvzrušujúcejších zápasov sa odohrávajú vtedy, keď silný tím hrá vonku na ihrisku so slabším tímom a slabší domáci tím, ktorý sa spolieha na často impozantnú podporu svojich fanúšikov, nakoniec vyhrá.

„Výhodu domáceho ihriska“ vypočítali ako pomer bodov, ktoré nazbierajú domáce tímy v porovnaní s bodmi, ktoré v priemere získajú hostia. Tým, že každý tím hrá proti sebe dvakrát v sezóne, raz na domácom ihrisku každého tímu, sa vytvára symetria umožňujúca merať čistý efekt výhody domáceho poľa.
Začiatkom 90-tych rokov sa ukazovala počiatočná výhodu na domácom ihrisku 30 %, čo znamená, že tím hrajúci doma mal v priemere o 30 % väčšiu pravdepodobnosť, že vyhrá, v porovnaní s tímom, ktorý hrá vonku. Prevaha domáceho ihriska sa v posledných sezónach postupne zmenšila len na 15 %. Inými slovami, za posledných dva a pol desaťročia sa znížila na polovicu. Slabšie tímy majú teda čoraz menšiu šancu ťažiť z toho, že budú hrať doma. Vo všeobecnosti sa zdá, že silnejšie tímy vyhrajú bez ohľadu na to, kde budú hrať.

Čiastočne to môže byť preto, že doprava a tréning sa za posledných pár rokov výrazne zlepšili, čím sa minimalizujú logistické výzvy pri hraní vonku a hráči sa ľahšie prispôsobujú. Čo je však dôležitejšie, zdá sa, že ide o ďalší dôkaz zvyšujúcej sa sily silnejších tímov.

Aj táto štúdia má určité obmedzenia. Vedci sa pozreli len na 11 najväčších európskych mužských líg, pričom analýza nesiahala ďalej ako do roku 1993. Okrem toho z technických dôvodov do analýzy nezahrnuli nerozhodné výsledky. Avšak aj počet remíz klesá, čo je v súlade s ďalšími pozorovaniami.

Napriek tomu sú výsledky tejto práce robustné, najmä pre väčšie ligy, ako sú tie v Anglicku, Španielsku a Nemecku. Zistenia poukazujú na potrebu prísnejších regulácií v oblasti príjmov, výdavkov a platov hráčov, vrátane, možno, zavedenia efektívnejších stropov. V opačnom prípade sa úspech tohto športu môže stať dôvodom jeho úpadku. Hra, ktorá sa dá ľahko predvídať, nie je to, čo by nevyhnutne pritiahlo davy na štadióny.