V rukách korporácie: Všetko je na predaj, aj celoživotné diela
Diskusia 4
Foto: TASR/AP
20. 12. 2021 - Druhá najväčšia hudobná spoločnosť na svete Sony Music kúpila práva na umelecké diela Brucea Springsteena. Ide o zhruba 300 piesní, 20 štúdiových albumov a ďalšie materiály vrátane super hitov ako Born to Run, Born in the USA alebo No Surrender.
Bruce Springsteen sa tak zaradil medzi umelcov ako Bob Dylan, David Crosby, Neil Young, Paul Simon či Stevie Nicks. Dylan zhruba pred rokom predal svoje celoživotné dielo najväčšej hudobnej spoločnosti na svete Universal Music, ktorá mu za to zaplatila zhruba 400 miliónov dolárov. Za posledných pár mesiacov sa rovnako rozhodlo viacero významných umelcov, uprednostnili vysoké jednorazové platby namiesto pravidelných honorárov.
Pete Townshend raz povedal, že rokenrol nikdy nezomrie, no jedno je isté, jeho interpreti áno. Nikto nedokáže žiť večne a po smrti Davida Bowieho si viacerí uvedomili, že to môže prísť nie ako výsledok zlej životosprávy, drogovej závislosti či holdovaniu alkoholu, ale kvôli vrtochom života, nesprávnemu genetickému kódu, rakovine alebo reumatoidnej artritíde.
Ako je to teda s hudbou? Aj keď je moderný rock už v pozadí v celkovej sfére novej hudby, klasický rock stále žije. Je prítomný všade, od rozhlasového vysielania cez jukeboxy, streamovacie služby, reklamy až po povinné počúvanie v nákupných centrách. Ale bude to tak vždy?
Mnohé superhviezdy, ktoré predali svoje práva za paušálnu sumu, to nakoniec oľutovali. Dva najväčšie príklady za všetky sú Elvis Presley a Led Zeppelin. Plukovník Tom Parker chcel získať hotovosť a myslel si, že hodnota Elvisovho katalógu už dosiahla vrchol. Peter Grant si nemyslel, že Led Zeppelin by mali byť dlho populárni a práva predal. Prišiel však internet a kapela získala príležitosť na opätovné vyjednávanie. Nový majiteľ vlastní práva a teda si s nimi môže robiť, čo uzná za vhodné. Na jednej strane je to dobré, môže to udržať hudbu pri živote, na druhej strane použitie nemusí byť v súlade s identitou/osobnosťou/kariérnou stratégiou umelca. Niektorí sa dostali na mizinu a potrebujú peniaze. Nezabúdajte však, že hudobníci sú historicky hrozní obchodníci. Ale poznáte zásadu, že všetko je na predaj ak je cena dostatočne vysoká.
Takže späť k Springsteenovi. Hovorí sa o sume medzi 500 a 600 miliónmi dolárov. To je veľa peňazí, ale diabol sa skrýva v detailoch. Predáte práva a zaplatíte 20 % na daniach. Ročne vyplácané honoráre sú zdaňované bežnými sadzbami, až 37 %. Takže… Je to kalkulácia.
Poďme si to spočítať. Bruce Springsteen má 72 rokov. Bude žiť ďalších tridsať rokov? Nie je to pravdepodobné. Sú jedinci, čo sa dožijú 102 rokov, no je ich veľmi málo. Takže toto je pre neho životná šanca, musí si vziať peniaze. A nezabúdajme, že keď on a jeho manželka zomrú, jeho dediči budú musieť zaplatiť významnú dedičskú daň, čo znamená, že ak by Bruce nepredal teraz, jeho deti by to takmer určite museli po jeho smrti urobiť. Takže každý, kto hovorí, že Bruce nemal uzavrieť túto dohodu, vychádza z emócií, nie z faktov.
Veľkou otázkou však je, akú hodnotu bude mať hudba Brucea Springsteena v budúcnosti? Áno, jeho hity sú ikonické, ale nie všetky skladby sú ako „Born to Run“ alebo „Born in the USA“. Toto nie je Bob Dylan, dokonca ani Paul Simon s množstvom coververzií. Aj keď cover nie je jediným spôsobom, ako sa dajú zarobiť peniaze na starom katalógu. Cadillac pred desiatkami rokov ponúkol Doors 10 miliónov dolárov za použitie ich „Break on Through“, ale kapela to odmietla! Cena už len stúpa. A hedžové fondy neinvestujú, pokiaľ nepredpokladajú obrovskú návratnosť. Nechcú 5-10 %, hľadajú obrovský násobok, rovnako ako Bruce.
Jedna vec je istá, pokiaľ bude platiť autorský zákon, dostanete zaplatené. A zdá sa, že každých pár rokov sa objaví nová príležitosť na speňaženie. Nikto nepredvídal TikTok a všetky podobné firmy z oblasti sociálnych médií, ktoré dnes platia za hudbu. Takže existuje tu možnosť z krátkodobého až strednodobého hľadiska, ale čo z dlhodobého? Predaje Elvisovho tovaru klesli. Jeho fanúšikovia vymierajú. Nikto tu nie je navždy. Leda ak Frank Sinatra a Beatles. A kto mohol predpovedať, že Doors sa budú počúvať tak dlho? Ale vydrží aj vaša kapela a vydržia aj vaše pesničky?
Vy a priori nechcete predávať. Ide o vaše výtvory, sú to vaše deti. Chcete ich spravovať, držať ich pevne vo svojich rukách. Ale musíte sa vyrovnať so smrťou. Emocionálne to nemusí dávať zmysel, ale intelektuálne, a predovšetkým finančne, určite áno.
Vždy je problém, kedy predať. Zatiaľ nemáme žiadnu referenciu z minulosti. Žiaden klasický rocker nebol mŕtvy tak dlho, až sa jeho auditórium úplne vytratilo. Nedokážeme teda správne vypočítať hodnotu ich diel. Klasický rock môže byť nesmrteľný, ale keď Generácia X odíde, mohlo by to znamenať jeho koniec. Avšak klasický rock jednoducho nie je iba hudba, predstavuje éru experimentovania, keď kultúra išla ruka v ruke s hudbou, keď hudobníci hýbali masami a ich každodenným životom, keď hudba bola všetkým. Dnes to už tak nie je, a preto má súčasná hudba kratšiu životnosť. Porovnajme to s obrazmi a sochami z obdobia renesancie, sú večné! Môže sa tomu vyrovnať klasický rock? Možno, ale len ak je v ňom dostatok melódie.
Napriek Springsteenovmu rozhodnutiu, label bol v očiach umelcov vždy nepriateľ. Nedokáže vyplácať na čas honoráre, nedá sa mu dôverovať, stále sa tam menia ľudia... Na jednej strane teda dostanete svoje peniaze vopred, na druhej stratíte kontrolu nad niečím, čo ste vytvorili. A koľko vlastne peňazí potrebujete? Vláda vás v podstate núti, aby ste svoje peniaze investovali, je to jeden z ťahúňov ekonomiky. Namiesto hotovosti nákup aktív. Ale tie sa predsa hýbu, raz hore, inokedy dole.
Springsteenove deti zdedia veľa peňazí, ale nebudú vlastniť žiadnu hudbu. Koľko môže minúť jedna osoba, jedna rodina? Aj všetko za jediný deň. Ocenenia katalógu prichádzajú od ľudí, ktorí sa špecializujú na peniaze, nie na hudbu. Nie je to pocit, je to matematika. K dispozícii je obmedzený počet katalógov. Je kľúčové mať kritické množstvo, pamätáte si časy, keď sa na internete objavil Napster? Vydavateľstvá mali obrovské dohody s veľkými menami, museli zaplatiť milióny vopred za albumy, ktoré nemohli dosiahnuť návratnosť rovnú tomu, čo bolo naplánované. V budúcnosti sa dejú veci, ktoré nemôžete predvídať. Ako Čierny piatok alebo kríza 2008. Môžete prísť o peniaze pri všetkých svojich akciách, ale ak by ste stále mali svoje hudobné aktíva, vyplácali by vám tantiémy.
Na prvý pohľad sa môže zdať, že pri 500-600 miliónoch Springsteen jednoducho nevie povedať nie. Na druhej strane je to koniec sna.
Peniaze tu boli vždy, ale nikdy neboli vopred. Bruce chcel vždy udržať nízke ceny vstupeniek, teraz sa peniaze zobrazujú priamo na jeho tvári a ovplyvňujú dôveryhodnosť. Je to obchodný návrh a hudba je biznis. A hodnota hudby vyrástla do takých výšok kvôli klasickému rocku. Preto je to klasika! Ale keď sa Bruce Springsteen a Neil Young rozhodnú, že svoje diela predajú, tomu, koho vnímate ako nepriateľa, zlomí vám to srdce. Dá sa to pochopiť, ale aj tak. Poviete si, že nakoniec budú korporácie vlastniť všetko. A teraz Sony vlastní diela Bossa Springsteena, laureáta básnika ulice? To je viac než smutné.
Autorom je Barry L. Ritholtz je spoluzakladateľ, predseda predstavenstva a hlavný investičný riaditeľ spoločnosti Ritholtz Wealth Management LLC.