2022: Posilní euro voči doláru? 

V septembri 2021 bola obchodná bilancia USA v deficite 80,9 miliardy USD, oproti deficitu 62,6 miliardy USD v septembri minulého roka. Niektorí komentátori považujú prehlbovanie obchodného deficitu za hrozivé znamenie pre budúci výmenný kurz amerického dolára voči hlavným menám. 

Pre väčšinu ekonomických komentátorov je kľúčovým faktorom pri určovaní výmenného kurzu saldo obchodného účtu. V tomto duchu obchodný deficit oslabuje cenu domácich peňazí v prepočte na zahraničné peniaze, zatiaľ čo obchodný prebytok smeruje k posilneniu ceny. Podľa tejto logiky, ak krajina viac vyváža ako dováža, dochádza k posilneniu relatívneho dopytu po jej tovare, a tým aj po mene, takže cena miestnych peňazí v prepočte na cudzie peniaze sa pravdepodobne zvýši. Naopak, keď je dovoz väčší ako vývoz, dopyt po mene krajiny je relatívne menší, takže cena domácich peňazí v prepočte na zahraničné peniaze by mala klesať.

Podobne, ak sú všetky ostatné bez zmeny, ale z nejakého dôvodu dôjde k náhlemu zvýšeniu dopytu cudzincov po mene krajiny, posilní to výmenný kurz voči iným menám. Ak však dôjde k náhlemu poklesu dopytu cudzincov po mene krajiny, oslabí to výmenný kurz voči iným menám. 

Je tento spôsob myslenia správny? 

Predmetom výmenného kurzu je cena jedných peňazí v prepočte na iné peniaze. Výmenný kurz daných peňazí vzhľadom na niečo je množstvo peňazí zaplatených za jednotku niečoho. Prípadne môžeme povedať, že cenou niečoho je množstvo peňazí zaplatených za to. Množstvo peňazí zaplatených za niečo je kúpna sila peňazí vzhľadom na niečo.

Ak sa ponuka peňazí zvýši, kúpna sila peňazí vzhľadom na danú zásobu tovaru sa oslabí, keďže teraz pripadá na tovar viac peňazí. A naopak, pre danú zásobu peňazí zvýšenie produkcie tovaru znamená, že na jednotku peňazí teraz pripadá viac tovaru. To znamená, že ak všetky ostatné zostane zachované, kúpna sila peňazí vzhľadom na tovar sa posilní.

Priblížme si to na príklade. Daný kôš tovaru sa v USA vymieňa za jeden dolár a ten istý košík tovaru sa v Európe vymieňa za dve eurá. To znamená, že kúpna sila jedného dolára je tento kôš tovarov v USA. Znamená to tiež, že kúpna sila dvoch eur je tento kôš tovaru v Európe.
Z toho môžeme vyvodiť, že za rovnakých podmienok výmenný kurz medzi americkým dolárom a eurom bude jeden dolár za dve eurá. Akákoľvek odchýlka výmenného kurzu od úrovne diktovanej kúpnou silou mien uvedie do pohybu korekčné sily.

Predpokladajme, že v dôsledku obchodného prebytku USA a následného relatívneho zvýšenia dopytu po amerických dolároch bol výmenný kurz stanovený na trhu na jeden dolár za tri eurá. V tomto prípade je dolár nadhodnotený z hľadiska jeho kúpnej sily oproti kúpnej sile eura.



Kvôli posilneniu dolára v dôsledku prebytku obchodnej bilancie sa oplatí predať košík tovarov za doláre, vymeniť doláre za eurá a potom nakupovať košík tovarov za eurá, čím sa dosiahne jasný zisk. Jednotlivci sa napríklad rozhodnú predať košík tovaru za jeden dolár, vymeniť dolár za tri eurá a potom vymeniť tri eurá za 1,5 košíka tovaru, čím získajú pol košíka tovaru navyše. Arbitráž je vo finančníctve spôsob obchodu, ktorý využíva odlišné ceny na rôznych trhoch. Skutočnosť, že držitelia dolárov zvýšia svoj dopyt po eurách, aby mohli profitovať z arbitráže, predraží eurá v dolároch a to následne posunie výmenný kurz späť smerom k jednému dolár za dve eurá.

Prečo obchodná bilancia nie je základom určovania výmenného kurzu?

Len menová politika centrálnej banky môže určovať ponuku peňazí. Podobne ani obchodná bilancia neurčuje množstvo vyrobeného tovaru, čo určuje dopyt po peniazoch. V obchodnej bilancii sa zaznamenáva len hodnota daného tovaru, ktorý nakupuje a predáva jednotlivec alebo skupina jednotlivcov. Keďže obchodná bilancia ako taká nemá nič spoločné ani s ponukou peňazí, ani s dopytom po peniazoch, môžeme usúdiť, že obchodné bilancie neurčujú kúpnu silu peňazí krajiny.

Neznamená to však, že relatívne zmeny vývozu alebo dovozu, ktoré sa odzrkadľujú v obchodnej bilancii, neovplyvňujú výmenný kurz, ale skôr to, že tieto zmeny nie sú základnými príčinami určovania výmenného kurzu. V dôsledku toho je pravdepodobné, že vplyv týchto zmien časom zmizne, keď sa výmenný kurz približuje k svojej základnej hodnote, ako je diktovaná relatívnou kúpnou silou peňazí.

Pri určovaní výmenného kurzu je dôležitá kúpna sila meny vo vzťahu ku košu tovarov. Keď sú všetky ostatné veci bez zmeny, hlavným faktorom zmeny kúpnej sily peňazí sú zmeny v ponuke peňazí. 

Nárast ponuky dolárov teda znamená väčšie množstvo ponúkaných dolárov za kôš tovaru. Znamená to pokles kúpnej sily dolárov vzhľadom na kôš tovarov. Rovnako pokles ponuky eur za rovnaký kôš tovarov znamená menšie množstvo eur za košík tovarov. Znamená to zvýšenie kúpnej sily eura vzhľadom na kôš tovarov.

Ak teda tempo rastu americkej peňažnej zásoby  prekročí tempo rastu peňažnej zásoby eurozóny, pri zachovaní všetkých ostatných vecí, americký dolár sa voči euru znehodnotí. Oneskorený rozdiel v raste peňazí medzi americkou peňažnou zásobou a peňažnou zásobou eurozóny naznačuje, že dynamika ceny eura vyjadrená v americkom dolári sa počas roku 2022 pravdepodobne prudko posilní. To by mohlo znamenať, že americký dolár pravdepodobne viditeľne oslabí voči euru.

Rôzne nepodstatné faktory sú často vnímané ako dôležité pri určovaní výmenného kurzu meny, pretože „sa to zdá byť správne“. Prudké prehĺbenie obchodného deficitu sa považuje za znak pravdepodobného zhoršenia budúcich ekonomických fundamentov. To poskytuje dôvod na predaj meny, ktorá je predmetom záujmu.

Povedzme, že analytik si vytvorí názor, že rastúci štátny dlh USA v určitej fáze pravdepodobne spôsobí, že cudzinci prestanú kupovať americké štátne dlhopisy. V dôsledku toho, keď sú všetky ostatné veci zachované, zníži to dopyt po dolároch a povedie to ku kolapsu dolára. Zdalo by sa, že na ilustráciu scenára kolapsu dolára by sa mohli použiť rôzne faktory, ako je štátny dlh, úrokový diferenciál, stav ekonomiky a obchodná bilancia. Ale toto všetko predstavuje prispôsobenie krivky.

Pre určenie výmenného kurzu sú dôležité relatívne zmeny v kúpnej sile príslušných mien. Ak sú všetky ostatné veci bez zmeny, možno usúdiť, že hlavným hnacím faktorom pri určovaní výmenného kurzu je relatívna zmena v príslušných peňažných zásobách mien. Opäť platí, že výmenný kurz mien pravdepodobne ovplyvnia aj rôzne nepodstatné faktory, arbitráž však stlačí výmenné kurzy späť k ich základným hodnotám, ako to diktujú relatívne miery rastu peňažných zásob.