Keď dvaja robia to isté nemusí to byť to isté

Základom takýchto systémov sú inštitúcie, ktoré v prípade krachu finančnej spoločnosti či banky zabezpečia vyplatenie vkladov vkladateľom minimálne vo vopred stanovenej výške. Výnimkou nie je ani slovenský bankový trh, na ktorom sú vklady v bankách chránené prostredníctvom Fondu pre ochranu, ktorého vznik a pôsobenie upravil zákon č. 118/1996 Z.z.

V porovnaní so štvorročnou históriou ochrany vkladov na Slovensku, vkladatelia v západných krajinách poznajú inštitút ochrany vkladov niekoľko desaťročí. Jednou z najstarších a najväčších inštitúcií zaoberajúcich sa poistením vkladov a ich vyplácaním je Federal Deposit Insurance Corporation v Spojených štátoch amerických (FDIC). Táto organizácia vznikla ako odpoveď na krízu z rokov 1929 až 1933 keď v USA skrachovalo 9000 bánk. Rozhodnutím kongresu z júna 1933 bol vytvorený systém, ktorý umožnil vznik FDIC, federálnej vládnej organizácie zameranej na poistenie vkladov v bankách.

Skúsenosti hovoria "prevencia je lacnejšia než liečenie"

Pravda o prevencii platí nielen v medicíne. Primárnou funkciou oboch organizácií na ochranu vkladov je vyplatenie chránených vkladov v prípade problémov banky. Rozdielny je však v rôznych krajinách prístup k problematike, ako aj vplyv na vývoj a predchádzanie problémov v oblasti vkladov. Fond pre ochranu vkladov v SR je zo zákona právnická osoba zapísaná v obchodnom registri, ktorej činnosť upravujú jeho stanovy. Fond v rámci svojej činnosti vyberá od bánk príspevky. Nakladá s nimi a v prípade problémov vypláca náhrady za chránené vklady do stanovenej výšky. K tejto činnosti "môže" žiadať od bánk informácie priamo súvisiace s jeho činnosťou. Pred vyhlásením banky za neschopnú vyplácať vklady "nemôže" žiadať informácie, ktoré sú predmetom bankového tajomstva. Také informácie môže získať len so súhlasom Národnej banky Slovenska. Fond pre ochranu vkladov tak prakticky zasahuje až v konečnej fáze, keď už treba vklady vyplatiť.

V USA sa činnosť FDIC okrem vyplácania poistených vkladov presúva do oblasti prevencie. FDIC je federálnou vládnou organizáciou, ktorá vytvára pravidlá majúce vplyv na banky a sporiteľné spoločnosti vo všetkých štátoch USA. FDIC pôsobí ako hlavný regulátor pre banky, ktoré nie sú členmi FED (Federal Reserve System) a zároveň ako ďalší regulátor pre členské banky FED. Úlohou vyplývajúcou zo zákona je snažiť sa predchádzať krachom bánk prostredníctvom monitorovania výkonnosti bankového trhu a uplatňovaním regulačných opatrení s cieľom dosiahnuť bezpečné podnikanie. Organizácie, ktorých vklady sú chránené prostredníctvom fondov FDIC sú povinné predkladať štvrťročne hlásenia, podľa ktorých FDIC dva krát ročne robí analýzu a hodnotenie bánk. Podľa hodnotenia sú potom stanovované príspevky do fondov FDIC. Týmto systémom sa vytvára tlak na príslušné banky a organizácie na odstraňovanie nedostatkov a rizík.

Tridsaťnásobok versus 100 000 USD

V minulosti sa diskuskutovalo, či výška chráneného vkladu má byť stanovená ako pevná suma, alebo násobok určeného ukazovateľa. Problémom stanovenia výšky chráneného vkladu však nie je otázka či to bude pevná suma alebo násobok. Dôležité je to, ktorý vkladateľ a do akej celkovej výšky má vklady chránené. Podľa zákona o ochrane vkladov je výška náhrady za nedostupný vklad stanovená na tridsaťnásobok (v súčasnosti 333 000 Sk) a pri stavebnej sporiteľni šesťdesiat násobok priemernej mesačnej mzdy (t.j. 666 000 Sk) v Slovenskej republike. Náhrada sa však týka iba celkového úhrnu všetkých neanonymných vkladov fyzických osôb, bez akéhokoľvek rozlíšenia o aký typ vkladu ide. Vklady podnikov a organizácií nie sú v rámci slovenského bankového sektora vôbec chránené.

V USA na rozdiel od Slovenskej republiky sú chránené vklady obyvateľstva aj podnikov. Zároveň sa pri výpočte celkovej náhrady, ktorá bude vkladateľovi vyplatená, zohľadňuje aj trieda alebo typ vkladu. Vklady v USA sú poistené na výšku 100 000 USD a to na každú definovanú triedu vkladu, to znamená napríklad 100 000 USD pre bežné účty, 100 000 USD pre dôchodkové účty, 100 000 USD pre zverenecké účty atď. Teda na rozdiel od slovenského občana, ktorý dostane maximálne 333 000 Sk za všetky svoje neanonymné vklady, tak pre vkladateľa v USA je celková výška určená násobkom 100 000 USD, podľa toho v koľkých triedach účtov má svoje peniaze uložené. Ak má klient banky v USA zriadený bežný účet, dôchodkový účet a zverenecký účet na jedného člena rodiny, predstavuje celková maximálna čiastka náhrady 300 000 USD.

Kto tratí a kto platí

Pri ochrane vkladov a ich náhrade je vždy najväčší problém, kto to nakoniec zaplatí, z čoho to zaplatí a hlavne prečo. Pre vyplácanie náhrad za poistené vklady má americký FDIC zriadené dva fondy, v ktorých zbiera prostriedky na prípadné vyplatenie náhrad. Okrem hospodárenia s prostriedkami týchto fondov sú hlavným zdrojom príspevky bánk a organizácií, v ktorých sú vklady chránené. Výška príspevkov, ktoré musia banky odvádzať je pritom priamo závislá od stupňa rizika, ktoré pre trh predstavujú. FDIC podľa analýzy a posúdenia kapitálovej vybavenosti organizácie a celkového rizika zaradí banku do jednej z deviatich kategórií, ktoré určujú výšku príspevku do fondu. Výška príspevku sa pritom pohybuje od 0 USD u najlepšie hodnotených bánk až po 0.27 USD, za každých 100 USD poistených vkladov pri najhoršie hodnotených bankách. Takýto systém tak zvýhodňuje bezpečné banky a postihuje zlé banky z vysokým rizikom krachu a potreby vyplácania náhrad. Zároveň sa pri zhoršovaní bankového sektora zvyšujú príspevky na ochranu vkladov.

Slovenský systém príspevkov uplatňuje iný prístup. Máš na to, tak plať. Podľa zákona ročný príspevok určuje fond pre všetky banky "rovnako", a to od 0.1% do 0.3% z hodnoty vkladov v banke podľa priemerného stavu vkladov za predchádzajúci štvrťrok. Je pritom jedno či ide o "bezpečnú" banku alebo banku zrelú na krach. Príspevky sú nevýhodné aj z pohľadu, že v prípade nedostatočných zdrojov môže Fond požiadať banky o mimoriadny príspevok. V prípade krachu banky tak "existujúce" banky zaplatia úhradu náhrady vkladov za skrachovanú banku, ktorá už určite nemá z čoho prispieť. Ďalším zdrojom sú úvery, ktoré môže Fond pre ochranu vkladov získať od Národnej banky Slovenska alebo s jej súhlasom. Takýto úver pre Fond však nakoniec zaplatia všetci okrem skrachovanej banky.

Na Slovensku sa vôbec nechránia vklady podnikov a taktiež sa neposkytuje ochrana ostatným "nechráneným" vkladom. Možnosti fondu sú pritom značne obmedzené. Keď vyplatí náhrady za chránené vklady a banka sa dostane do konkurzu, Fond sa zaradí medzi ostatných veriteľov. Úloha a postavenie FDIC je úplne odlišné. Pri problémoch prichádzajú do banky odborníci priamo z FDIC. Ak sa im nepodarí "zorganizovať" prebratie problémovej banky inou bankou, začnú rozpredávať aktíva banky. Úlohou je dosiahnuť minimálne straty z výplaty vkladov a prípadne získať čo najviac prostriedkov aj na vyplatenie vkladov, ktoré nespadajú priamo pod ochranu fondu. Vkladateľ je tak na začiatku zoznamu všetkých pohľadávok. Akcionári sa naopak ocitnú až na úplnom konci a spravidla na nich nič nezostane.

Ochrana vkladov sa dotýka každého bez rozdielu. Jej význam na Slovenku pocítili vkladatelia už v troch bankách. V poslednom čase sa ozývajú hlasy, a to aj z najvyšších miest v slovenskom bankovníctve, o prenesení zodpovednosti za vklady aj na vkladateľov. Pre zlepšenie ochrany vkladov je však potrebné najmä zvýšiť transparentnosť bankového sektora, zlepšiť kontrolu a vypracovať sústavu preventívnych opatrení.