O šťastí a riziku

Kent Evans bol prvým najlepším priateľom Billa Gatesa, jeho spolužiakom na Lakeside School v Seattli a členom na škole fungujúceho počítačového klubu s názvom Lakeside Programmers Group. V dokumente Inside Bill's Brain Bill Gates opísal Kenta ako mimoriadne šikovného, ktorý všade, kam prišiel, nosil kufrík so všetkými druhmi pomôcok a časopisov.

Dvaja samozvaní geekovia milovali fantazírovania o tom, čo budú robiť v budúcnosti. Ich spolužiaci, ktorí sa viac zaoberali aktivitami danej chvíle, ako napríklad nadchádzajúcim školským večierkom, pri pohľade na dvojicu len prevracali očami.

Spoločne možno čítali časopis Fortune a predstavovali si, ako uspieť v súkromnom sektore. „Čo by sme asi tak zarobili? Mali by sme sa stať generálnymi riaditeľmi? Aký vplyv by sme mohli mať? "

Bill a Kent verili, že budú robiť mimoriadne veci.
 

Nakoniec ich robil len jeden z nich. Bill Gates založil Microsoft a zvyšok, ako vieme, je už história. Ale čo sa stalo s Kentom Evansom? Zomrel pri horolezeckom nešťastí ešte pred ukončením strednej školy. O Kentovi Evansovi sa píše aj v knihe Morgana Housela The Psychology of Money. Autor pri vysvetľovaní konceptu šťastia a rizika sa oprel o príklad Kentovho príbehu. 
 

Bill Gates mal štastie jedna k miliónu, keď skončil v Lakeside (v tom čase to bola jedna z mála škôl, ktorá mala počítač). Kent Evans podľahol riziku jedna k miliónu (úmrtie pri zriedkavej horolezeckej nehode) tým, že nikdy nedokončil to, čo si on a Gates zaumienili dosiahnuť. Rovnaká sila, rovnaký rozsah, ale pôsobiace v opačných smeroch.

Toto je len jeden z príbehov, o ktoré sa Morgan Housel podelil vo svojej knihe, aby vysvetlil dôležité myšlienky týkajúce sa oblasti peňazí. Aby rozšíril tému šťastie verzus riziko, napísal 

Šťastie aj riziko sú realitou, že každý výsledok v živote je vedený inými silami ako individuálnym úsilím. Sú si natoľko podobné, že nemôžete veriť jednému bez rovnakého rešpektovania druhého. Oboje sa deje, pretože svet je príliš zložitý na to, aby umožnil 100 % vašich činov diktovať 100 % vašich výsledkov. Poháňa ich to isté. Ste jedna osoba v hre so siedmimi miliardami ďalších ľudí a nekonečnými pohyblivými časťami. Náhodný dopad akcií mimo vašej kontroly môže byť závažnejší ako tie, ktoré vedome podniknete.

Ak by ste tieto myšlienky aplikovali na investovanie, uvedomíte si, že keď budete posudzovať finančný úspech iných, a dokonca aj svoj vlastný, nemôžete sa pozerať len na dosiahnuté výnosy, ale aj na podstupované riziká.

Porozumieť peniazom a dosahovať dobré návratnosti je predsa menej o tom, čo viete, ale viac o tom, ako sa správate. Čím skôr to pochopíte a oceníte, tým lepšia bude vaša finančná návratnosť z dlhodobého hľadiska. Keď horíte nádejou, že zbohatnete na nejakej investícii, nezabudnite zvážiť nielen to, koľko zarobíte, ak budete mať pravdu, ale aj to, koľko stratíte, ak sa ukáže, že ste sa mýlili.
 

Matematik a teológ Blaise Pascal poskytol model, ako o tomto probléme premýšľať. Keďže Božia existencia je vecou viery, nie vedeckých dôkazov, ako by sme mali žiť? Povedzme, že sa zahrávate s tým, že Boh existuje, takže vediete cnostný život. Ale ukáže sa, že Boh neexistuje. Chýba vám, že ste si neužili zopár hriechov, kým ste nažive, ale to je jediná cena, ktorú ste zaplatili. Teraz povedzme, že sa zahrávate s tým, že Boha niet, a váš život je naplnený hriechom bez pochybností. Keď sa nakoniec  ukáže, že Boh existuje, odmenou je niekoľko desaťročí lacného vzrušenia, po ktorom budete na  večnosť horieť v pekle.

Inými slovami, Pascalova stávka ukazuje, že to, či by ste mali riskovať, nezávisí len od pravdepodobnosti, že máte pravdu, ale aj od dôsledkov, ak sa mýlite. Ak chcete robiť spoľahlivo dobré rozhodnutia, musíte vždy zvážiť, akú pravdu si myslíte, že máte a ako veľmi vás bude mrzieť, ak sa ukážete, že ste sa mýlili.

V ére rôznych dezinformácii je rýchlosť, akou je možné zdieľať informácie, dôležitá v procese ako si  vytvárame presvedčenia. Keď niečo započujeme, veríme, že je to pravda. Až neskôr, ak máme čas alebo chuť, o tom začneme premýšľať a preverovať, či je to v skutočnosti pravda alebo nepravda. Čiže kontrolná časť prichádza až na koniec, ak vôbec. A to je problém pretože nikdy nebolo jednoduchšie šíriť finančné informácie, ale nikdy nebolo ťažšie ich kontrolovať.