Nie je to energetická kríza: Tri faktory prečo cena elektriny rastie v celej Európe

Medzi štrukturálne faktory mnohí analytici zaraďujú mechanizmus hraničného stanovovania cien v EÚ a obmedzený manévrovací priestor nedostatočne integrovaného trhu s elektrickou energiou.

Vedľajšími faktormi sú tie, ktoré súvisia s nárastom dopytu v dôsledku postpandemického hospodárskeho oživenia, ktoré následne tlačí na ceny zemného plynu, uhlia a emisných kvót.

K tomu všetkému sa pridávajú aj náhodné faktory, ako je nedostatočná sila vetra v Európe niekoľko týždňov po sebe alebo odstavenie tretiny francúzskych jadrových reaktorov v dôsledku objavenia potenciálneho problému v jeho zariadeniach. V polovici decembra 2021 bolo zastavených 17 z 56 francúzskych reaktorov, čo si vynútilo najvyššie úrovne dovozu elektriny vo francúzskej histórii a obmedzilo prepojenie so susednými krajinami.

Čierne scenáre už hovoria o energetickej kríze a niektorí si trúfajú predpovedať, že sme už na pokraji ekonomickej krízy porovnateľnej s tou zo 70. rokov minulého storočia. Zvýšenie cien elektriny v Európe by bolo len špičkou ľadovca celosvetového nedostatku dodávok energie. Údaje však takéto tvrdenia nepodporujú.

Ropa ani zemný plyn nie sú na rekordných hodnotách, obe komodity sú veľmi vzdialené od maxím dosiahnutých v roku 2008, tesne pred kolapsom v dôsledku hospodárskej krízy vyvolanej finančnou krízou. A sú tiež ďaleko od najvyšších hodnôt z posledného desaťročia.

Aj keď je pravda, že od marca 2020 ceny pohonných hmôt vykazujú rastúci trend sprevádzajúci oživenie hospodárstva a zníženie dodávok Ruska (o 25 % menej do Európy v štvrtom štvrťroku 2021 v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2020), úroveň cien fosílnych palív nás nenabáda pomýšľať na globálnu energetickú krízu.



Mohli by však eskalujúce ceny elektriny spôsobiť ekonomickú krízu rozmerov ropnej krízy spred 50 rokov? Odpoveď spočíva v pochopení štruktúry spotreby energie.

Hoci máme pocit, že elektrina je hlavnou formou energie, ktorú využívame a na ktorej sme najviac závislí, pravdou je, že nedosahuje 20 % konečnej spotreby energie v porovnaní so 40 %, ktoré naďalej predstavuje ropa.

V roku 1973, keď ceny ropy prudko vzrástli a spustili najhoršiu hospodársku krízu v druhej polovici 20. storočia, ropa tvorila takmer polovicu konečnej svetovej spotreby energie. To je dôvod, prečo je rast cien palív vyrobených z ropy aj dnes silným destabilizátorom ekonomík (súčasná situácia v Kazachstane).

Mali by sme hovoriť o energetickej kríze v Európe namiesto toho, aby sme hovorili o energetickej kríze ako takej. Rovnako ako by sme sa mali odvolávať na zdražovanie elektriny namiesto zdražovania energií, ako to dennodenne robia médiá. Cena elektriny (zatiaľ) nevyvoláva nepokoje a neparalyzuje ekonomickú aktivitu v Európe.


Samozrejme, ľudia sú zvedaví o koľko budú platiť viac za elektrinu, chcú vedieť, či elektrina bude v nasledujúcich mesiacoch naďalej dosahovať rekordné maximá. Je ťažké to predpovedať, pretože štrukturálne, dočasné a náhodné faktory, dokážu stále zamiešať karty. Ak je zima chladná, ceny budú aj naďalej vysoké. Ak nebude fúkať vietor, ceny budú rásť. Ak Rusko napadne Ukrajinu, cena plynu sa zvýši. Ak bude cena plynu na medzinárodných trhoch naďalej rásť, nepochybne sa to odrazí aj na cene elektriny. Ak sa viac francúzskych reaktorov bude musieť neplánovane odstaviť, európske prepojenia by mohli dosiahnuť svoje limity a vynútiť si výpadky vo Francúzsku a následne vytlačiť ceny hore v celej Európe. Európska únia odporúča, aby minimálna kapacita prepojenia medzi krajinami bola aspoň 10 % inštalovanej výrobnej kapacity v každej z nich. To Slovensko s prehľadom spĺňa.

Väčší a lepší prístup k európskej elektrickej sústave, ktorá je jednou z najrobustnejších a najbezpečnejších na svete, zvyšuje bezpečnosť a kontinuitu dodávok. Okrem toho zvyšuje efektívnosť prepojených systémov využívaním výhod najlacnejšej dostupnej výroby tým, že umožňuje prepravu energie z miesta, kde je lacnejšia, tam, kde je drahšia. Zvyšuje to aj konkurenciu, keďže dovoz energie z iných krajín vyžaduje, aby agenti predkladali konkurencieschopnejšie ponuky a aby ich akceptovali, čo so sebou prináša zníženie veľkoobchodnej ceny elektriny.
 

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti zohrávajú prepojenia kľúčovú úlohu pri integrácii trhov s elektrinou a budú jedným zo spôsobov, ako sa ceny elektriny v budúcnosti vrátia do normálu.

Dopyt po elektrine je na jar menší ako v zime a námorné cesty sú preplnené loďami plnými plynu pre Európu. Najhoršie týždne môžu byť za nami. V najbližšom čase, v zostávajúcich týždňoch tejto zimy, je pravdepodobné, že veľkoobchodné ceny elektriny v Európe opäť zaznamenajú špecifické historické maximá. Ale aj to najhoršie z tejto cenovej krízy už mohlo pominúť. V každom prípade dostupné údaje o cenách a štruktúre súčasnej spotreby energie vylučujú, že krátkodobo smerujeme ku globálnej energetickej kríze v štýle 70. rokov.