Ukrajina: Ekonomický dopad napätia s Ruskom je súčasťou Putinovho dlhodobého plánu

Či v tejto zložitej situácia dôjde v najbližších týždňoch a mesiacoch k otepleniu, závisí od mnohých faktorov. Nielen od zásobníkov Vladimíra Putina, cien energií a pretrvávajúcich dopadov koronavírusu, ale aj od toho, ako na ne globálna komunita zareaguje.

Nič z toho nie je jednoznačné. Napríklad spojenci na západe (vrátane Európy) prisľúbili uvaliť masívne sankcie, ak Rusko napadne Ukrajinu, no je diskutabilné, nakoľko účinné sú ako odstrašujúci prostriedok. Rusko môže v strednodobom horizonte predať veľkú časť svojej energie prostredníctvom spojenectva s Čínou a vyhnúť sa veľkej časti dopadu sankcií.

Putin tiež zriadil v Rusku špeciálne autonómne regióny ako ekonomické útočiská „odolné voči sankciám“. Mnohí z najbohatších občanov krajiny sa ocitlo na zozname a budú mať čas upraviť svoje financie vzhľadom na to, že budú odrezaní od prístupu k západným bankám. Sankcie by ťažko zasiahli aj niektoré európske banky.

Skutočné ekonomické náklady invázie pre Rusko potom nie sú ani zďaleka jasné. A v tomto prípade to nie je ani Putinov konečný cieľ. Prinajmenšom je možné, že celá táto napätá záležitosť môže byť blufom na oslabenie ukrajinskej ekonomiky a zasiatie európskych nezhôd.

Situácii nenapomáha ani prístup predchádzajúcej nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, ktorej politikou voči Rusku bolo vždy hrať o čas. Pre energeticky závislú Európsku úniu to poslúžilo na odsunutie možnosti konfliktu s Ruskom. Nová a krehká nemecká koaličná vláda nebola dobre pripravená na príchod 100 000 ruských vojakov na ukrajinskú hranicu.



Veci ešte viac komplikuje otáznik nad masívnym, drahým a zatiaľ nevyužívaným plynovodom Nordstream 2 určeným na privádzanie ruského plynu do Európy. Právo EÚ vyžaduje oddelenie vlastníka a prevádzkovateľa plynovodov, ale ruský dodávateľ Gazprom sa nechce vzdať kontroly.

Meškania robia vrásky na čele Olafa Scholza, nového a tichého kancelára, a rovnako nedajú spávaťť Putinovi. Odmietnutie pokračovať v Nordstream 2 bolo kľúčovým prvkom rokovaní USA, zatiaľ čo pozícia Nemecka sa zdá byť nejednoznačnejšia. Aj keď kancelár Olaf Scholz vo svojich doteraz najsilnejších komentároch trval na tom, že Rusko bude musieť znášať „ďalekosiahle následky“, ak zaútočí na Ukrajinu.

Rusko by však mohlo vydržať určité oneskorenie, keďže plyn prepravovaný cez tento plynovod tvorí iba 11 % jeho vývozu. Ovplyvnilo by to však jeho dlhodobejšie ciele uzamknutia Nemecka v užšom závislejšom vzťahu, prinajmenšom dovtedy, kým budú ciele s nulovou čistou energiou na dosah. To je kľúčové pre strategické ambície Ruska aj pre nemeckú energetickú stabilitu, aj keď americké a katarské dodávky plynu môžu pomôcť.

V tejto situácii musí navyše Európa robiť všetko, čo je v jej silách, aby sa vysporiadala s ekonomickými dôsledkami ochorenia COVID, v dôsledku ktorého mnohé krajiny prevzali na svoj plecia obrovské množstvo dlhov, ktoré je teraz potrebné splatiť, aby splnili fiškálne pravidlá EÚ. K tomuto mixu sa pridáva strašidlo menom rastúca inflácia, ktorá by mohla aj naďalej rásť. Ruská invázia na Ukrajinu by pravdepodobne vystrašila globálne trhy, najmä európske akcie, a zvýšila by ceny plynu, elektriny a ropy.

Ubezpečenia, že zatiaľ nie je v hre žiadne ďalšie rozširovanie NATO na Ukrajinu, môžu byť postačujúce za predpokladu, že sa budú považovať za dôveryhodné a budú spojené so sprevádzkovaním plynovodu Nordstreamu 2. Udržať čo najdlhšiu závislosť Európy od ruského plynu je kľúčom, ako si udržať vplyvu na Nemecko (a tým aj na EÚ), ako aj na Ukrajinu. Zaisťuje ruskú bezpečnosť oveľa viac ako len územie.

V zložitom, vzájomne prepojenom svete, kde je pod tlakom vojenská aj energetická bezpečnosť, Európa nie je na túto situáciu pripravená. Preto aj doterajšia odozva bola zmiešaná. Pobaltské štáty EÚ majú tendenciu uprednostňovať tvrdú líniu, pričom Nemecko hľadá rovnováhu a Francúzsko je miernejšie a uprednostňuje „reset“ s Ruskom v bezpečnostných otázkach. Spojené kráľovstvo je stále zaneprázdnené obvineniami, že jeho premiér porušil pravidlá blokovania počas pandémie a krajina je zo dňa na deň menej podstatná.

Ruský prezident Vladimir Putin stále viac vsádza na zvrátenie prozápadného posunu Ukrajiny. A dáva jasne najavo, že v tom mieni pokračovať, stupňovať tlak s hrozbou použitia sily, tak dlho, ako to bude potrebné. Súčasná ruská vojenská posila okolo Ukrajiny je natoľko rozsiahla, že Putin sa bude musieť v najbližších týždňoch rozhodnúť, či nariadi inváziu alebo stiahne niektoré jednotky späť, tvrdia analytici. Ale aj keď ich stiahne, bude mať iné prostriedky, ako udržať svojich protivníkov v strehu, napríklad cvičenia svojich jadrových síl či kybernetické útoky. A ak zaútočí, súčasné diplomatické ťahanice Západu sa pravdepodobne len zintenzívnia. „Očakávam, že túto krízu budeme mať v rôznych podobách minimálne po celý rok 2022,“ povedal Andrej Šusencov, dekan školy medzinárodných vzťahov na MGIMO, elitnej moskovskej univerzite riadenej ruským ministerstvom zahraničných vecí. Súčasnú patovú situáciu označil len za prvý krok v zdĺhavom ruskom úsilí prinútiť Západ, aby súhlasil s novou bezpečnostnou architektúrou pre východnú Európu. Bola to charakteristika začiatku náročnejšej fázy dlhoročného konfliktu Ruska so Západom, ktorý v moskovských zahraničnopolitických kruhoch naberá na sile.

Príliš dlho, ako povedal Šusencov v rozhovore pre New York Times, boli ľudia v západnej Európe ukolísaní myšlienkou, že nová vojna na kontinente je nemožná. Putina chce tento pohľad zmeniť, aby prinútil Západ akceptovať ruské požiadavky. „Dôležité je to napätie, pocit predvojnovej situácie," povedal Sushentsov. „Ľudia sú rozmaznaní príliš dlhým mierom. Bezpečnosť považujú za danosť, skôr za niečo, čo sa dá dosiahnuť zadarmo, než za niečo, o čom sa musí rokovať. To je chyba."

Pre Západ by tento prístup mohol znamenať vtiahnutie do nového druhu „večnej vojny“, konfliktu, ktorý si vyžaduje čoraz viac času a pokladov, bez jasnej stratégie odchodu. Poučením z chaotického stiahnutia Afgancov počas minulého leta by pre Putina mohlo byť, že USA nemajú žalúdok na vzdialený konflikt. A Ukrajina je vzdialená USA, ale nie Rusku.

Ale aj keď sa napätie okolo Ukrajiny v najbližších mesiacoch uvoľní, je pravdepodobné, že sa časom  vráti. Pretrvávajúci európsky problém s plynom niečo stojí. Ruský záujem je vidieť, ako ďaleko ho  dokáže posunúť. Načasovanie Putinovho gambitu na Ukrajine nie je náhoda. Má dostatok peňazí z ropy a Európa je oslabená COVIDom a globálnymi ekonomickými silami. Nie je možné predpovedať, čo bude ďalej, ale to, čo sa z krátkodobého hľadiska javí ako isté, je pokračujúce presadzovanie nebezpečnej politiky až po hranice vojny, blafovanie a vyjednávanie o ústupkoch, ktoré zahŕňajú aj  bolestivé rozhodnutia. Pokúšať sa tancovať s ruským medveďom je vždy nebezpečné, obzvlášť však v ekonomicky bezútešnej zime.