Rýchly odhad HDP: Prečo sa na rozvoj krajín nepozrieme mimo ich ekonomického rastu?

Na žiadosť vlády USA navrhol ekonóm Simon Kuznets (Nobelova cena za ekonómiu v roku 1971) v 30. rokoch 20. storočia ukazovateľ, ktorý priraďoval peňažnú hodnotu ročnej produkcii krajiny. Kuznets teda pred takmer 90 rokmi navrhol systém na meranie produkcie tovarov a služieb v krajinách, systém, ktorý sa stal základom ekonomického účtovníctva používaného takmer všetkými štátmi sveta. Tento ukazovateľ je HDP (hrubý domáci produkt) a vyjadruje v peňažnom vyjadrení konečné tovary a služby vyprodukované na území počas daného časového obdobia. Týmto spôsobom sa HDP v minulom storočí stal užitočným nástrojom na meranie kapacity a zdravia ekonomík.

Keď sa produkcia v ekonomike mení, mení sa aj príjem členov danej ekonomiky a so zmenou príjmu sa mení aj spotreba. Preto môžeme HDP merať z troch možných a ekvivalentných prístupov.

Z hľadiska zásobovania alebo výroby
Táto perspektíva odpovedá na otázku „aké konečné tovary a služby sa v ekonomike vyrábajú a kto ich produkuje“. Aby sme odpovedali, pridáva sa pridaná hodnota, ktorou každá spoločnosť alebo ekonomický subjekt prispieva k finálnemu produktu alebo službe, ktorá je uvedená na trh.

Z pohľadu príjmu
V tomto prípade reaguje na to, „kto dostáva príjem vytvorený ako výsledok celej tejto produkcie“. Na výpočet HDP podľa tejto metódy sa spočítajú príjmy a renty, ktoré dostanú všetci aktéri ekonomiky vo forme platov, nájmov, úrokov z požičiavania peňazí a ziskov, ktoré spoločnostiam po zaplatení všetkých nákladov zostanú. 

Z pohľadu dopytu alebo výdavkov
Ide o odpoveď na otázku „kto kupuje tieto tovary alebo služby“. V tomto prípade sa berie do úvahy spotreba rodín, firiem, ktorá je realizovaná verejným sektorom a rozdiel medzi exportom (spotreba tovarov v krajine a za hranicami krajiny) a importom (spotreba v rámci krajiny a mimo nej).



Na Slovensku zverejňuje čísla HDP Štatistický úrad SR štvrťročne a ročne. Týmto spôsobom je možné porovnávať HDP štvrťroka s HDP v predchádzajúcom štvrťroku a tiež kontrolovať jeho ročné odchýlky porovnávaním každého štvrťroka s rovnakým štvrťrokom predchádzajúceho roka.

Na to, aby sa dalo hovoriť o tom, že hospodárstvo vstúpilo do recesie, je potrebné, aby došlo k poklesu HDP v dvoch po sebe nasledujúcich štvrťrokoch.
Podľa aktuálnych údajov zo štvrtého štvrťroka 2021, zverejnených 15.2. 2022,  ekonomika SR v 4. štvrťroku 2021 vrástla o 1,4 %, hodnota HDP sa aj 4. štvrťroku 2021 posunula blizko k predkrízovej úrovni roka 2019 podobne ako v predchádzajúcom štvrťroku (v 4. štvrťroku 2020 HDP medziročne poklesol o 1,8 %).    

HDP a kvalita života ľudí
Základným dôvodom, prečo je dôležité študovať rast krajiny, je poznať životnú úroveň ľudí, ktorí v nej žijú. Pokiaľ ide o porovnanie bohatstva krajín, najpoužívanejšou premennou je produkcia, príjem alebo spotreba na osobu, prípadne HDP na obyvateľa.
HDP na obyvateľa je priemerné bohatstvo na osobu v krajine, hoci priemery často nezodpovedajú realite, ktorú opisujú. V prípade HDP na obyvateľa, ak meriame HDP z pohľadu príjmov, čím rozdielnejšie sú hodnoty príjmov v ekonomike, tým menej reprezentatívny bude HDP na obyvateľa. Inými slovami, čím vyššia je miera nerovnosti v ekonomike, tým menej HDP na obyvateľa odráža priemernú kvalitu života ľudí. Bol to sám Kuznets, kto od začiatku upozorňoval na jedno z obmedzení HDP:

„Blahobyt národa možno len ťažko odvodiť z merania jeho ekonomických príjmov."

Napriek všetkej kritike HDP za jeho obmedzenia, ho krajiny naďalej používajú ako primárny indikátor dobrej ekonomickej výkonnosti. Politici a finančníci používajú rast/pokles HDP ako indikátor efektov svojho rozhodovania.

Ako ďaleko však siaha rast? Do akej miery je rast osobného príjmu motiváciou vyrábať stále viac? Už klasickí ekonómovia Adam Smith a David Ricardo tušili, že všetky ekonomiky sa dostanú do stacionárneho stavu, ktorý nakoniec povedie k situácii nulového rastu. A ak by mali títo ekonómovia pravdu, kde sa na rastovej krivke nachádzajú jednotlivé ekonomiky?

HDI, ďalšia alternatíva na meranie blahobytu krajín
Od roku 1990 Rozvojový program Spojených národov (UNDP) každoročne zverejňuje Index ľudského rozvoja. Tento index navrhol pakistanský ekonóm Mahbub ul Haq (1934-1998) a od svojho vzniku sa stal referenčným ukazovateľom rozvoja a blahobytu krajín. HDI je definovaný ako komplexný index a jeho cieľom je merať rozvoj spoločnosti za jej ekonomickým rozmerom. Na tento účel sa pri jeho výpočte zohľadňujú tri faktory:

1. zdravie merané strednou dĺžkou života pri narodení,
2. jednoduchý prístup k vzdelaniu meraný podľa očakávaných rokov školskej dochádzky pri narodení a priemerných rokov školskej dochádzky v dospelosti,
3. ekonomika meraná prostredníctvom HDP na obyvateľa.

Na meranie každého faktora sa pre každú krajinu skladá index, ktorého hodnota sa pohybuje medzi 0 (ak je situácia v krajine najhoršou možnou situáciou) a 1 (ak sa situácia v krajine blíži k optimálnemu meraniu). Nakoniec pre každú krajinu sú to tri indexy, z ktorých každý meria zdravie, vzdelanie a priemernú životnú úroveň. HDI každej krajiny je odmocninou súčinu týchto troch indexov. Čím je hodnota tohto indexu bližšie k 1, tým väčší vývoj bude mať.
Ostatná správa zverejnená Rozvojovým programom OSN (v decembri 2020 ) ponúka údaje o HDI 189 krajín za rok 2019. Krajiny sú rozdelené do štyroch širokých kategórií:

• 66 krajín má veľmi vysokú úroveň rozvoja (s hodnotami indexu medzi 1 a 0,8),
• 53 krajín má vysokú úroveň rozvoja (s hodnotami indexu v rozmedzí 0,8-0,7),
• 37 krajín má strednú úroveň rozvoja (0,70-0,55),
• 33 krajín má nízku úroveň rozvoja (0,55-0,40).

Podľa tejto správy má Slovensko veľmi vysokú úroveň rozvoja a medzi krajinami s najvyšším HDI je na 39. mieste (0,86), pre porovnanie, Česko je na 27. mieste (0,9).



Jedna z najdôležitejších kritík tohto indexu sa týkala absencie nerovnosti v jeho definícii, čo spôsobilo, že od roku 2010 je zverejňovaný HDI upravený o nerovnosť. HDI sa tiež nevzťahuje na efektívne využívanie environmentálnych alebo energetických zdrojov v ekonomike. Napokon, zahrnutím HDP na obyvateľa do výpočtu sú všetky obmedzenia tohto opatrenia implicitné.

Napriek svojim obmedzeniam je užitočnosť HDP ako finančného indexu a nástroja politického merania príliš atraktívna na to, aby sme ho v blízkej budúcnosti prestali používať. Je však dôležité upozorniť na skutočnosť, že HDP tak, ako je navrhnutý, nemožno použiť ako jediný nástroj merania a sú potrebné aj iné, ako je HDI, Gini index alebo sa dokonca sa hlbšie ponoriť do produktov a služieb, ktoré tvoria HDP každej krajiny a do miery efektívnosti využívania prírodných, environmentálnych a ľudských zdrojov, ktoré sa využívajú, s cieľom dosiahnuť ucelenejšiu víziu skutočného stavu ekonomík a predovšetkým toho, ako to ovplyvňuje súčasný a budúci blahobyt jej občanov.