Energetická závislosť ako zbraň: Ako Rusko napojilo Európu na svoju ropu a plyn

Po ruskej invázii na Ukrajinu EÚ a západné krajiny zintenzívnili ekonomické sankcie proti Rusku. Tok plynu do Európy je zatiaľ stabilný, Moskva však v pondelok varovala, že západné sankcie na ruskú ropu by ju mohli prinútiť zavreť hlavný plynovod do Európy. Sankcie na ropu podporujú USA, európske krajiny však nie sú v názore na zavedenie takých sankcií jednotné, nie všetky sú rovnako závislé od ruského plynu, uviedla v utorok belgická televízna stanica RTBF. 

Súčasné dodávky z iných krajín a zásoby v skladoch sú dostatočné na to, aby Európa prečkala tohtoročnú zimu. Analytici ale tvrdia, že dlhodobé zastavenie ruského dovozu by zasiahlo európsku ekonomiku a vyžiadalo si mimoriadne opatrenia ako uzavretie tovární. 

Európa dováža v priemere 40 % svojho zemného plynu z Ruska a mnohé štáty majú významné obchodné a investičné väzby s ruským trhom.Po správach o invázii Nemecko oficiálne pozastavilo schválenie plynovodu Nord Stream 2, ktorý mal do krajiny dodávať ruský plyn. Európania sa obávajú, že tento krok a pribúdanie ďalších ekonomických sankcií podnietia Rusko k zastaveniu dodávok plynu, čo ohrozí najmä krajiny v strednej a východnej Európy. Táto závislosť nevznikla zo dňa na deň, rovnaký problém už dávnejšie rozdelil Ameriku a jej spojencov, čiastočne kvôli tomu, ako Rusko využilo nejednoznačnosť svojich zámerov.

Obavy zo studenej vojny
USA už dlho špekulujú o ochote Ruska využiť obchod na zviazanie rúk iným krajinám, ide o obavy z raných dní studenej vojny. Napríklad na konci 50. a 60. rokov, keď ZSSR a USA súperili o povojnovú hegemóniu, sa každá zo strán snažila ovplyvniť krajiny, ktoré formálne neboli spojené so žiadnou superveľmocou. Niektorí americkí analytici varovali pred „sovietskou ekonomickou ofenzívou“, v rámci ktorej sa Sovieti snažili využiť výhodné obchodné dohody a inú ekonomickú pomoc krajinám Varšavskej zmluvy a neutrálnym, ako Fínsko, Spojené arabské republiky a India spôsobom, ktorý vytvoril trvalú závislosť na Moskve, čo by v budúcnosti umožnilo nátlak zo strany Kremľa.

Iní analytici nesúhlasili a mysleli si, že sovietsky obchod bol do značnej miery motivovaný ekonomikou. Rovnako tak aj americkí spojenci, najmä Británia, ktorí odolávali americkým výzvam na obmedzenie strategického obchodu so sovietskym blokom a iným snahám obmedziť ich sovietske obchodné vyhliadky.

Tieto rôzne pohľady dokazujú nejednoznačnosť sovietskych zámerov. Vzhľadom na rivalitu počas studenej vojny a postavenie ZSSR ako centralizovanej, štátom riadenej ekonomiky, motívy Moskvy neboli jasné.



JFK proti ropovodu
Keď Sovietsky zväz začal s výstavbou ropovodov a plynovodov do Európy, európska energetická závislosť od Ruska vo Washingtone vyvolávala obzvlášť veľké znepokojenie. V 60. rokoch dovážala západná Európa len 6 % svojej ropy zo sovietskeho bloku. Ale nový plánovaný ropovod, vedúci až z ruského ďalekého východu cez niekoľko európskych krajín vrátane Ukrajiny a Poľska a končiaci v Nemecku, naznačil, že Sovieti dúfali, že to zmenia. Vyhliadka na väčšiu závislosť, ako aj ďalšie strategické obavy vyvolali vo Washingtone poplach.

V roku 1963 sa Kennedyho administratíva pokúsila zastaviť výstavbu ropovodu Družba tým, že uvalila embargo na potrubie so širokým priemerom do krajín spojených so Sovietskeho zväzu. Keďže vedela, že projekt sama nedokáže zastaviť, tlačila na spojencov, najmä na západné Nemecko, hlavného exportéra rúr, aby sa pripojili. Zatiaľ čo Británia odmietla, Západné Nemecko neochotne súhlasilo a uvalilo čiastočné embargo. Napriek tomu bol plynovod dokončený o rok neskôr len s malými omeškaniami.

Reaganov plynový gambit
Asi o dve desaťročia neskôr čelila Reaganova administratíva podobnej dileme. V roku 1981 Sovietsky zväz staval plynovod zo Sibíri do západnej Európy. Vnímajúc to ako ďalšiu hrozbu, Reaganova administratíva sa snažila presvedčiť európskych spojencov, akými sú Francúzsko a Nemecko, aby sa pripojili k jej embargu nielen na vybavenie projektu, ale aj na financovanie. Odmietli a USA reagovali sankciami, ktoré mali zabrániť európskym spoločnostiam poskytnúť peniaze alebo vybavenie projektu. Tento gambit vyvolal vnútrozápadnú krízu, ktorá zasiala rozdelenie USA a Európy a vyústila do ústupu sankcií len o niekoľko mesiacov neskôr. Plynovod bol dokončený v roku 1984.

Dôsledky energetickej závislosti od Ruska sa začali prejavovať po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 a nástupe Vladimíra Putina o desaťročie neskôr. Na rozdiel od svojich sovietskych predchodcov, ktorí sa zdržali zastavenia vývozu energie, Putin prejavil ochotu spájať ekonomické a geopolitické ciele v ruskej energetickej politike a vyvíjať na susedov tlak, ktorý odôvodňuje trhovými podmienkami.



Napríklad v polovici roku 2000 Ukrajina stále dostávala tie isté silne dotované dodávky plynu z Ruska, ako keď bola pred niekoľkými rokmi súčasťou Sovietskeho zväzu. „Oranžová revolúcia“ koncom roka 2004 viedla k zosadeniu prokremeľského vodcu na jeho miesto nastúpil nový, ktorý sa snažil o užšie vzťahy so Západom. O rok neskôr Gazprom požadoval, aby Ukrajina platila za plyn plné trhové sadzby. Keď Ukrajina odmietla, Rusko obmedzilo tok plynu cez plynovody púšťalo len toľko, aby splnilo svoje zmluvy krajinám v západnej Európe. Mnohým pozorovateľom sa tento krok zdal byť  zameraný na destabilizáciu prozápadnej vlády v Kyjeve. Neskôr sa tiež použil ako základ pre tvrdenia, že Ukrajina je nespoľahlivá tranzitná krajina plynu, čo pomohlo vybudovať podporu pre nový plynovod s názvom Nord Stream, ktorý priamo smeroval plyn z Ruska do Nemecka. Tento plynovod bol spustený v roku 2011 a viedol k ročnej strate pre Ukrajinu vo výške 720 miliónov USD na tranzitných poplatkoch. Nord Stream tiež výrazne zvýšil energetickú závislosť Nemecka od Ruska, ktoré do roku 2020 dodávalo odhadom 50 % až 75 % svojho zemného plynu, oproti 35 % v roku 2015. Zemný plyn sa využíva nielen v energetike, ale aj na vykurovanie a výrobu elektriny v Nemecku.

Cez Nord Stream je dnes prepravovaná tretina všetkého ruského vývozu plynu do Európy. V dôsledku toho dosiahol vývoz ruského plynu do Európy v roku 2021 rekordnú úroveň, napriek snahám USA zvýšiť vývoz skvapalneného zemného plynu do Európy.

Európa nahliadla do možných dôsledkov tejto závislosti v decembri 2021, keď Rusko znížilo vývoz plynu do Európy, keď sa kríza týkajúca sa Ukrajiny vyostrila. Hoci Rusko stále technicky plnilo svoje zmluvy, prestalo predávať ďalší plyn ako v minulosti. Ďalší mesiac Medzinárodná energetická agentúra obvinila Rusko z destabilizácie európskej energetickej bezpečnosti.

Aké má Európa možnosti
Zatiaľ Putinove zámery zostávajú nejasné, ale už teraz značná energetická závislosť Európy, najmä Nemecka, od Ruska, ju robí zraniteľnou vzhľadom na to, že Rusko sa v minulosti vyhrážalo prerušením dodávok plynu svojim susedom, a niekedy to neboli len vyhrážky. To by mohlo potenciálne podkopať schopnosť Západu na koordinovanú sankčnú kampaň. Napríklad energetická kríza v zime môže byť katastrofou pre Nemecko a strach z nej môže oslabiť ochotu Nemecka zakročiť proti Rusku. Za nedávny príklad potenciálnej nemeckej mäkkosti voči Rusku sa považuje postoj nemeckého kancelára. Olaf Scholz sa v minulosti postavil proti zastaveniu plynovodu Nord Stream 2. Ruské využívanie obchodu a energie na vytváranie závislostí mu poskytlo silnú zbraň proti ktorej majú USA a ich európski spojenci len obmedzené možnosti. 

Nové plány nadväzujú na politiku Únie zameranú na zmeny klímy, cieľom je znižovať rýchlejšie emisie v tomto desaťročí a znížiť spotrebu plynu v EÚ o 30 percent. Podľa EK by plyn a skvapalnený zemný plyn (LNG) z krajín ako USA a Katar mal tento rok nahradiť viac ako tretinu dodávok, teda 60 miliárd metrov kubických zo 155 miliárd kubických metrov, ktoré EÚ dostáva ročne z Ruska. Do roku 2030 by mohlo pomôcť znížiť závislosť aj vyššie využívanie biometánu a vodíka. Nové veterné a solárne projekty by mohli tento rok nahradiť 20 miliárd metrov kubických plynu. Strojnásobenie kapacity týchto elektrární do roku 2030 by mohlo znížiť spotrebu plynu o 170 miliárd metrov kubických ročne. Zníženie termostatov o jeden stupeň Celzia by mohlo tento rok ušetriť ďalších desať miliárd kubických metrov. Nahradenie plynových kotlov 30 miliónmi tepelných čerpadiel by do roku 2030 mohlo ušetriť ďalších 35 miliárd metrov kubických plynu, dodala EK. EÚ tiež navrhne, že zásobníky plynu krajín EÚ budú musieť byť vždy do 1. októbra naplnené z 90 percent. V súčasnosti sú naplnené z 27 percent.

Niektoré krajiny sa usilujú o viac peňazí EÚ na ochranu spotrebiteľov pred prudkým rastom európskych cien plynu, ktoré tento týždeň dosiahli nové maximá. Krajiny môžu zdaniť zisky energetických firiem z vysokých cien plynu, aby vykompenzovali vyššie účty za elektrinu, uviedla EK. Medzinárodná energetická agentúra (IEA) uviedla, že podobné dane by mohli tento rok priniesť až 200 miliárd eur.