Dopad pandémie: COVID nás možno urobil menej materialistickými, a možno viac 

Trend je to celosvetový. V niektorých krajinách sa počet voľných pracovných miest vyšplhal na historické maximum, napríklad v USA dalo vlani v apríli výpoveď štyri milióny ľudí, čo je 20-ročné maximum, a do konca júna bolo dostupných rekordných desať miliónov pracovných miest. Štúdia spoločnosti Microsoft zistila, že 41 percent svetovej pracovnej sily zvažuje opustiť svojho doterajšieho zamestnávateľa. Intenzívny rast spojený s flexibilitou práce na diaľku znamená, že kancelárski pracovníci majú väčší výber, kde sa budú venovať svojmu remeslu, než kedykoľvek predtým. Nedostatok pracovnej sily už nepociťuje len sektor pohostinstva, logistiky a zábavy. Po kontrakciách v dôsledku blokovania nasledovalo výrazné zotavenie sa odvetví aj celých ekonomík. Niektoré dokonca na vyššiu úroveň ako pred Covidom. 

Vedci sa pýtali ľudí v Spojenom kráľovstve na ich presvedčenie a hodnoty pred a po príchode COVIDu. Zistili, že ciele ako „byť finančne úspešný“ a „mať dobre platenú prácu“ hodnotili nižšie ako predtým. Ostatné sociálne hodnoty týkajúce sa sebaprijatia a zdieľania našich životov „s niekým, koho milujem“, zostali rovnaké.

Prvé dni COVIDu priniesli nový pocit naliehavosti nakupovania určitého druhu tovaru. Regály zívali prázdnotou, chýbal toaletný papier, cestoviny, či chlieb, keď sa ľudia rozhodli urobiť si životne dôležité zásoby. Potom prišli na rad nákupy, ktoré pomohli vysporiadať sa s únavným blokovaním a izoláciou, pričom mimoriadne obľúbené sa stali vírivky, kuchynské pomôcky ale aj nové domáce zvieratá. Niektorí použili peniaze, ktoré by za normálnych okolností minuli na dovolenky alebo spoločenské udalosti, zatiaľ čo iní mali v úmysle využiť čas izolácie venovaniu sa novým koníčkom. Prieskum medzi 4 000 ľuďmi zistil, že niektorí ale nakoniec predali alebo darovali veci, ktorých nákup oľutovali.

Spravila nás teda pandémia vo všeobecnosti materialistickejšími?

Výskumy určite naznačujú, že tendencia k materialistickému správaniu, zameranie sa na získavanie peňazí a majetku, ktoré signalizujú ekonomické a sociálne postavenie, je spôsobená vysokou úrovňou stresu, úzkosti a osamelosti. Pre mnohých bola pandémia stresujúcim, úzkostným a osamelým obdobím.
Materializmus a konzum živia aj médiá. A počas obdobia blokovania a sociálnych obmedzení sa ľudia ešte viac prilepili na obrazovky ako predtým.

Ale napriek týmto podmienkam, od ktorých sa dalo očakávať, že zmenia správanie sa ľudí na viac materialistické, výskum naznačuje, že opak bol pravdou. 

Tieto zmeny možno vysvetliť inými faktormi súvisiacimi s pandémiou. COVID napríklad zameral pozornosť na dôležitosť zdravia. Reklama a sociálne médiá tiež podporovali sociálne hodnoty, ako je solidarita a riešenie výziev spojených so spoločným zážitkom. Takáto zmena postoja môže priniesť výhody. Výskumy zistili, že materializmus vedie k nižšej úrovni šťastia a životnej spokojnosti a tiež spôsobuje negatívne nálady a úzkosť.



Napriek tomu je pre popkultúru a sociálne médiá ťažké vyhnúť sa materializmu. Už od útleho veku sa mnohé deti rýchlo naučia spájať materiálny zisk s odmenami za dobré správanie. Ako starnú, zisťujú, že veci nám môžu pomôcť prezentovať sa príťažlivejším spôsobom a získať si pozornosť iných ľudí. Materiálne predmety sa postupne stávajú veľmi žiadaným tovarom, ktoré nám tiež pomáhajú prekonať niektoré z našich pociťovaných nedostatkov.

Aby to bolo dostatočne príťažlivé, médiá a reklamný sektor vo všeobecnosti podporujú materialistické presvedčenie prostredníctvom rôznych príbehov a obrázkov, ktoré spájajú peniaze a spotrebu so šťastím, vysokou sebaúctou a spoločenským uznaním. Samozrejme, veľkí inzerenti a marketingové oddelenia sa počas COVIDu úplne nevyhli svojim tradičným metódam. Výskum tiež odhalil vyšší počet príspevkov na sociálnych sieťach od značiek propagujúcich spotrebu ako spôsob, ako sa vyrovnať s negatívnymi emóciami a zlepšiť si pohodu.

To v kombinácii s rozsiahlym znižovaním hodnoty finančného a materiálneho zisku môže nakoniec viesť k rozvoju polarizovaného prístupu. Na jednej strane je možné, že veľa ľudí bude pokračovať v trende iniciovanom COVID-om a pomaly sa vzdiali od konzumu, čo môže priniesť hlboké sociálne dôsledky. Môže to byť z časti dôvod „ veľkej rezignácie “ na trhu práce, kde sa vyšší podiel pracovníkov ako zvyčajne rozhodol ukončiť svoje zamestnanie.

Na druhej strane však vyšší počet reklám a on-line správ, ktoré predstavujú míňanie ako cestu k šťastiu, môže mať opačný výsledok. Tí, ktorí sú viac vystavení sociálnym médiám, ako sú tínedžeri a mladí dospelí, môžu s väčšou pravdepodobnosťou prijať materializmus a okúsiť niektoré z jeho negatívnych účinkov, ktoré prináša.

Tento druh polarizovaného myslenia by sa mohol stať súčasťou dlhodobého sociálneho dopadu globálnej zdravotnej krízy s vážnymi dôsledkami pre mladšie generácie. Pandémia, ktorá mnohých odsunula od škodlivých účinkov materializmu, mohla k nim ostatných pritiahnuť oveľa bližšie.