Ekonomické vzťahy: Prečo bude Čína viac podporovať Rusko ako v minulosti

Čína zvolila svojský prístup k ruským akciám v susedných regiónoch. Snaží sa minimalizovať svoju angažovanosť. Po ruskej invázii do Gruzínska v roku 2008 Peking napríklad odmietol uznať vyhlásenia nezávislosti de facto štátov Južné Osetsko a Abcházsko. Čína má tendenciu byť veľmi kritická voči sankciám vo všeobecnosti, a najmä voči tým, ktoré USA uvalili na Rusko. V roku 2014, keď Rusko anektovalo Krym, bola reakcia zo strany Číny tlmená, zdržala sa odsúdenia tohto činu v Bezpečnostnej rade OSN. Čína však začlenenie Krymu do Ruska výslovne neuznala. Peking v tom čase obvinil Západ z používania dvojakého metra. Z pohľadu Číny je zasahovanie do vnútorných záležitostí iných krajín kontraproduktívne, pretože to často zhoršuje existujúci stav a len prilieva olej do ohňa. To platí najmä vtedy, keď sa mocné štáty snažia presadzovať svoje vlastné záujmy zasahovaním do domácich záležitostí menej vplyvných štátov. Peking vyjadril politickú podporu Moskve, ale pri poskytovaní ekonomickej pomoci konal zdržanlivo zo strachu, že čínske spoločnosti budú terčom sekundárnych sankcií.

Na Ukrajine sa objavili návrhy, že Čína by mohla Rusku podať v zákulisí pomocnú ruku. Zatiaľ však nie je jasné, ako ďaleko by Čína zašla, aby pomohla Rusku v tomto smere.

Zatiaľ čo Ukrajina je pre Čínu dôležitým ekonomickým partnerom a hlavným dodávateľom poľnohospodárskych tovarov, Peking si musel uvedomiť prekážky, ktoré bránia rozšíreniu jeho vplyvu. Politické vzťahy zostali chladné od ukrajinskej revolúcie na Majdane v roku 2014, ktorú čínska elita považovala za ďalší príklad akcie sponzorovanej Západom.

Ukrajina poskytla Číne vojenskú technológiu, ktorú Rusko nebolo ochotné predať, no rastúci vplyv USA v Kyjeve spomalil vojenskú technologickú spoluprácu medzi oboma štátmi. V snahe zabrániť transferu technológií sa USA postavili proti predaju ukrajinského výrobcu motorov, Motor Sich, čínskej spoločnosti Skyrizon Aircraft.
 

Čínske ministerstvo zahraničných vecí si dalo načas, aby sformulovalo svoje stanovisko týkajúce sa ruskej invázie na Ukrajinu z 24. februára 2022. Keď napokon vydalo vyhlásenie, hoci výslovne neschvaľovalo kroky Ruska, Peking naznačil, že USA „prilievali ropu“ na plamene konfliktu a „vychvaľovali“ vyhliadky na vojnu. Čína podľa ministerstva namiesto toho naliehala na obe strany, aby dodržiavali Minské dohody, a žiadala deeskaláciu.

Minister zahraničných vecí Wang Yi, ktorý telefonicky hovoril s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom, deklaroval všeobecnú podporu „suverenite a územnej celistvosti všetkých krajín“ a dodal, že „Čína si uvedomuje zložitý a osobitný historický kontext ukrajinskej otázky “.



Znie to ako deja vu, ako reakcia Pekingu na anexiu Krymu, no v súčasnom kontexte to možno interpretovať ako nepriamu podporu Číny použitiu vojenskej sily zo strany Ruska. Pomohla aj skutočnosť, že Rusko sa nemusí obávať o svoje východné krídlo, keďže Moskva by mohla presunúť jednotky z východného vojenského okruhu, aby pomohli s hromadením vojsk okolo Ukrajiny .

Čína je jedným z piatich stálych členov Bezpečnostnej rady OSN s právom veta a zodpovednosťou za medzinárodný mier a bezpečnosť. Čína sa čoraz viac stavia do pozície „globálnej zodpovednej veľmoci“ a v súlade so svojou ekonomickou silou preberá aktívnejšiu úlohu v medzinárodných záležitostiach. Zúčastňuje sa napríklad na mierových misiách OSN a nalieha na mediáciu a diplomaciu v medzinárodných sporoch. Tento obraz môže byť ťažko udržateľný, keďže vojenský konflikt na Ukrajine eskaluje.



Čína bude tiež pozorne sledovať reakciu Spojených štátov. Niektorí naznačujú, že to môže byť znakom toho, ako by USA mohli reagovať na akúkoľvek čínsku akciu ohľadom Taiwanu, ale tieto dve situácie by sa nemali spájať, pretože majú svoju vlastnú dynamiku. Záväzok Washingtonu voči obrane Taiwanu je silnejší ako voči Ukrajine.

Zhoršujúce sa čínsko-americké vzťahy sú hlavným faktorom implicitného súhlasu Pekingu s ruským útokom proti Ukrajine. V roku 2014 Čína prehlbovala svoju politickú a ekonomickú angažovanosť s USA a Európskou úniou. Peking začal budovať svoje vlastné multilaterálne inštitúcie, ako je Iniciatíva hodvábnej cesty a Ázijská banka pre investície do infraštruktúry, v nádeji, že postupne získa väčšie slovo na medzinárodnom poli. Mierové zjednotenie s Taiwanom, ktorému vládne Kuomintang (taiwanská politická strana), sa zdalo byť uskutočniteľné. Demokratická progresívna strana, ktorá vládne na Taiwane od roku 2016, je odhodlaná zachovať si faktickú nezávislosť, najmä potom, čo Pekingský zásah proti Hongkongu ukázal na skutočnú hodnotu princípu „jedna krajina, dva systémy“.

Dnes si však Čína a USA robia po svojom v mnohých oblastiach, od Juhočínskeho mora po kyberpriestor a technológie. Peking znížil svoje vonkajšie investície. Európske štáty zas začali byť podozrievavé voči čínskym zámerom, pričom EÚ označila Čínu za „ekonomického konkurenta“ a „systémového rivala“ v niektorých oblastiach. 



Začiatkom februára sa Putin a Si Ťin-pching stretli na otváracom ceremoniáli olympijských hier. Niektorí tvrdili, že Putin čakal, kým sa hry skončia, až následne spustí inváziu na Ukrajinu. Či k tomu prispela aj olympiáda, je diskutabilné. Napriek tomu ruský vojenský útok na Ukrajinu odvádza pozornosť USA od Číny, len niekoľko dní po tom, čo Washington zverejnil svoju novú indicko-pacifickú stratégiu. 

​​​​​​​Celkovo má Čína menej čo stratiť podporou agresívnej zahraničnej politiky Ruska než tomu bolo pred desiatimi rokmi.