Vojna otriasa aj finančnými trhmi, netreba však byť v panike

"Aj po vypuknutí pandémie sme boli svedkami šialenstva, ktoré sa roztočilo na finančných trhoch doslova zo dňa na deň. Prudkým pádom akcie zareagovali aj na vojnu na Ukrajine, ktorá predstavuje oveľa vyššie riziko, než akým bol nový koronavírus. Aktuálna situácia prirodzene vyvoláva množstvo otázok hlavne medzi neskúsenými investormi, ktorí sa môžu báť o svoje úspory a majetok. Ale panika je zbytočná a treba zachovať pokoj," uviedol Burda.

Pokračoval, že podobné scenáre na trhu boli už niekoľkokrát, či už šlo o finančnú krízu alebo o vypuknutie pandémie nového koronavírusu. Po prudkých pádoch sa akcie vždy otriasli a následne rástli ešte rýchlejšie. Preto sa teraz podľa Burdu oplatí nakúpiť lacné akcie, ktoré neskôr prinesú vyšší zisk.
Rovnako aj ľuďom, ktorí si sporia napríklad na dôchodok alebo pre deti do ETF alebo do podielových fondov, Burda odporúča, aby nesiahali na svoje investičné kontá a nevyberali úspory. Práve naopak, aby zainvestovali viac.

"Zachovanie investičného horizontu má svoj význam. Ak by ste úspory vybrali predčasne, zbytočne na tom stratíte a môžete to oľutovať. Naopak, kto má voľné prostriedky, práve v tomto období by mal zainvestovať viac. Klienti, ktorí si do akciových fondov sporia pravidelne, môžu teraz zvýšiť svoje mesačné vklady alebo pouvažovať aj nad vyšším jednorazovým vkladom. Z dlhodobého hľadiska sa im to určite vráti a peniaze zhodnotia výhodnejšie," poradil Burda.

Poukázal zároveň aj na to, že kým akcie padajú, drahým kovom sa darí. V posledných dňoch sa veľmi veľa Slovákov začalo pýtať aj na investičné zlato, ktoré si uchováva svoju hodnotu bez ohľadu na to, či ho kúpia teraz alebo o rok. "Od vypuknutia vojny sme zaznamenali rekordný záujem klientov o investičné zlato, ktoré slúži ako poistka portfólia a ochraňuje peniaze pri menových reformách, politických či iných finančných krízach. Odporúčam, aby zlato tvorilo aspoň menšiu časť portfólia, napríklad 15 alebo 20 %. Do zlata si ľudia môžu sporiť aj pravidelne po menších sumách napríklad 25, 50 alebo 100 eur mesačne. Slováci si takto sporia napríklad na zlaté jednouncové mince, ktoré sú cenovo dostupné," dodal Burda.