Recesia v Európe: Ekonomické dôsledky ruskej invázie na Ukrajinu z pohľadu odborníkov

Fórum IGM už viac ako desaťročie pravidelne zisťuje názory niektorých popredných svetových ekonomických expertov z Európy a USA na aktuálne otázky verejnej politiky. Tentoraz sa pýtali na názory ohľadom viacerých kľúčových otázok ako je potenciálny dopad na ruskú ekonomiku, na európsku ekonomiku, na úlohu amerického dolára ako medzinárodnej meny a na globálny rast a infláciu. Zo 48 európskych expertov sa tohto prieskumu zúčastnilo 41, zo 43 expertov z USA sa zúčastnilo 40. 

Odborníci sa mali vyjadriť, či súhlasia, alebo nie s nasledujúcimi vyjadreniami:

1.  Dôsledky ruskej invázie na Ukrajinu budú stagflačné v tom, že sa počas budúceho roka výrazne zníži globálny rast a zvýši globálna inflácia.
2.  Už zavedené ekonomické a finančné sankcie povedú v Rusku k hlbokej recesii.
3.  Zameranie sa na ruskú ekonomiku prostredníctvom úplného zákazu dovozu ropy a plynu so sebou nesie vysoké riziko recesie v európskych ekonomikách.
4.  Dolár ako silná zbraň pravdepodobne povedie k výraznému odklonu od dolára ako dominantnej medzinárodnej meny.

S prvým vyhlásením o tom, že dopad invázie zníži globálny rast a zvýši globálnu infláciu v priebehu budúceho roka, súhlasila viac ako tri štvrtina oslovených a zvyšok v tejto otázke nemal jasno. Celkovo 26 % rozhodne súhlasí, 53 % súhlasí, 21 % je neistých a nikto nesúhlasí.

Karl Whelan z University College Dublin hovorí: „Ide o klasický negatívny ponukový šok. Ako vieme zo 70. rokov, tieto šoky zvyšujú infláciu a znižujú produkciu.“ Robert Shimer „Je to nepriaznivý ponukový šok. Či to bude inflačné, závisí od reakcie menovej politiky.“ Larry Samuelson z Yale, ktorý s týmto vyhlásením súhlasí, poznamenáva: „Dlhotrvajúci konflikt okrem existujúcich problémov s dodávateľským reťazcom poškodí svetovú ekonomiku.“

Iní, ktorí súhlasia, poukazujú na pravdepodobné faktory nižšieho rastu a vyššej inflácie. Christopher Pissarides z London School of Economics (LSE) vysvetľuje: „Účinok bude prostredníctvom ropy a iných zdrojov. Ponuka sa zníži, takže ceny a výrobné náklady stúpnu.“ Franklin Allen z Imperial College London poznamenáva: „Invázia už ovplyvňuje infláciu, keďže ropa, plyn a mnohé ďalšie komodity dosahujú vysoké cenové úrovne.“ Markus Brunnermeier z Princetonu dodáva: „Ruská ekonomika nie je veľká, ale zvýšenie cien energií bude mať nepriaznivé účinky na viaceré rozvíjajúce sa trhy a Európsku úniu“. Antoinette Schoarová z MIT poznamenáva: „Určite to bude mať veľké ekonomické dôsledky, ale nie som si celkom istá, či to bude stagflácia.“ Olivier Blanchard z Petersonovho inštitútu hovorí: „Som si dostatočne istý infláciou, ale menej som si istý produkciou. Dopyt môže byť silný z iných dôvodov.“ A Eric Maskin z Harvardu poznamenáva: „Stagflácia sa zdá byť pravdepodobným výsledkom, ale nechcel by som predpovedať, že k nej dôjde.“ 

Kjetil Storesletten z University of Oslo si myslí, že „Ruská inflácia zníži svetový rast. Nie je jasné, čo to urobí s infláciou." A Jan-Pieter Krahnen z Goethe University Frankfurt komentuje: „Dôsledky vojny sú obojstranné: dodávateľský reťazec a ceny energií znižujú rast; nahradenie energie a nahromadenie armády robia opak.“

Pokiaľ ide o druhé vyhlásenie o tom, či doteraz zavedené sankcie povedú v Rusku k hlbokej recesii, viac ako 90 % panelistov súhlasí a opäť nikto nesúhlasí. Niektorí členovia panelu, ktorí súhlasia, berú na vedomie dôležitosť pokrytia sankcií a časový horizont, počas ktorého môžu byť zavedené. Musí sa udržať jednotný tlak na Putina. „Stále sú však k dispozícii prísnejšie sankcie a mali by sa aj zaviesť,“ alebo „Sankcie zaberú nejaký čas, kým začnú fungovať,“  či „Pokiaľ bude Rusko môcť predávať svoju ropu, bude mať príjmy. Potom môže obchodovať s Áziou. Zmena trhov však bude nákladná,“ znela argumentácia. 




Pokiaľ ide o tretie vyhlásenie o tom, či úplný zákaz dovozu ropy a plynu predstavuje riziko recesie v európskych ekonomikách, až 70 % odborníkov súhlasí s týmto tvrdením a väčšina ostatných je vo svojej odpovedi neistá. Stojí za zmienku, že medzi európskym panelom sú výrazne silnejšie očakávania recesie. Viacerí panelisti zároveň vyjadrili názor, že aj keby bolo energetické embargo pre európske ekonomiky nákladné, stále môže byť žiaduce ho zaviesť. 
Celkovo s týmto vyhlásením 17 % rozhodne súhlasí, 53 % súhlasí, 27 % je neistých a 2 % nesúhlasia.

Medzi tými, ktorí súhlasia alebo úplne súhlasia, je napríklad Luigi Guiso z Einaudi Institute for Economics and Finance, ktorý poznamenáva: „Európa je silne závislá od ruského plynu, jeho nahradenie si vyžaduje značný čas“. Jose Scheinkman z Columbie vysvetľuje: „Efekt recesie bude pochádzať najmä zo zákazu dovozu plynu, pretože vplyv ropy bude čiastočne oslabený preskupením odávok.“

Iní, ktorí si nie sú istí, uznávajú nevýhody, ale nie sú si istí, či povedú k recesii v Európe. Daron Acemoglu hovorí: „Samozrejme, že to bude pre Európu drahšie, ale nie je jasné, či ju to dotlačí do ťažkej recesie". Jean-Pierre Danthine z Paris School of Economics dodáva: „Jasne by to viedlo k spomaleniu, prípadne recesii v niektorých závislejších ekonomikách.“ A Karl Whelan odpovedá: „Nie som si istý. Je to negatívny faktor, ale zotavenie z pandémie bolo silné a financie domácností sú v dobrom stave.“  Kenneth Judd tvrdí, že: „Musíme prinútiť OPEC, aby zvýšil dodávky a zmenil niektoré americké politiky, aby sa zvýšil tok ropy do Európy.“ Jan Eeckhout z Universitat Pompeu Fabra Barcelona s týmto tvrdením nesúhlasí a poznamenáva: „Nastane prechod, ale nakoniec sa ruská ropa/plyn bude spotrebúvať niekde inde (Čína, India...), ak nie v Európe.“ 

Na štvrté vyhlásenie o tom, či dolár použitý ako silná zbraň povedie k výraznému odklonu od dolára ako dominantnej medzinárodnej meny, sú reakcie oveľa zmiešanejšie ako na ktorúkoľvek z ostatných otázok. Celkovo 24 % súhlasí, 36 % je neistých, 36 % nesúhlasí a 5 % rozhodne nesúhlasí.

Jan-Pieter Krahnen s tvrdením súhlasí: „Tento posun od dolára už prebieha, keďže sa financie ako zbraň už roky stali prvkom medzinárodnej politiky.“ Robert Shimer poznamenáva: „Platiť to bude pre krajiny ako Rusko a Čína, ktoré sa môžu obávať budúcich sankcií". A Christopher Udry z Northwestern uvádza komentár podobný tým o energetickom embargu, ktoré je pre Európu nákladné, no napriek tomu stojí za to ho uplatniť. Lubos Pastor z Chicago Booth dodáva: „Zlato, krypto a renminbi pravdepodobne získajú podiel na trhu na úkor západných mien, ako je dolár.“ Jose Scheinkman varuje: „Ale keďže opatrenia zahŕňali aj euro, jen, libru a švajčiarsky frank, krajiny plánujúce inváziu do demokracií by sa obmedzili na zlato, krypto alebo renminbi.“ Franklin Allen vysvetľuje: „Možno z dlhodobého hľadiska úloha dolára klesne, ale v krátkodobom až strednodobom horizonte môžu dominovať sieťové externality.“ Jean-Pierre Danthine z Paris School of Economics hovorí: „Dolár zostane (o niečo menej) dominantnou medzinárodnou menou". A Abhijit Banerjee z MIT tvrdí, že: „Všetky sily, ktoré by mohli viesť k odklonu od dolára, tu už boli." 

Niekoľko panelistov, ktorí nesúhlasia s tým, že status dolára bude znížený, poukazuje na veľkosť ruskej ekonomiky. Kjetil Storesletten hovorí: „Hoci sa Rusko môže snažiť menej spoliehať na doláre, dominantná úloha dolára zostane. Rusko je príliš malé." 

Iní, ktorí nesúhlasia, sa zameriavajú na absenciu realistických alternatív k doláru, niektorí sa zameriavajú konkrétne na Čínu a jej menu. Charles Wyplosz z Graduate Institute v Ženeve sa pýta: „Preč od dolára smerom kam? Renminbi nie je plne konvertibilné.“ Daron Acemoglu dodáva: „Dá sa tvrdiť, že Čína svojou plnou podporou Ruska zničila svoje medzinárodné postavenie.“ Kenneth Judd tvrdí, že: „Pre Čínu by bolo ťažké ukončiť používanie dolára.“

Napokon, niektorí členovia panelu pochybujú o perspektívach akýchkoľvek alternatív. Anil Kashyap komentuje: „Z krátkodobého hľadiska je to veľmi nepravdepodobné a dolár zostáva‚ aká je alternatíva? Pochybujem, že to bude kryptomena!" A Richard Portes z London Business School rozhodne uzatvára: „Neexistuje žiadna seriózna alternatíva.“